3. marca 2010,
Prečítané 2 511x,
desjano,
lyrizovaná próza
Kvety rastú dolu a kvety rastú hore. Dobre. Dobre. Nechajme to. Západnou stranou sa rysuje stráň a kopec. Nad kopcom vidno oblohu a pod oblohou kopec. V oblohe iné kopce a v kopcoch iné oblohy. Kvety utekajú po lúke. Prihlúplo som sa usmial, myslel som si, že ma nevidia. Oni sa o mne rozprávali. Myslím tuto tieto, tu z kraja. Aké triviálne… Pomyslel som si. A to až do […]
Pokračovanie článku
