Letel som nad zemou. Najprv bolo ešte tma, ale slnko si vydobilo miesto a nástojčivo rozťahovalo krídla a obzor ožil farbami, strohými, realistickými, hroziacimi dňom. Mohol to byť – samozrejme, že viem na čom som letel – mohol to byť… vlastne neviem. Možno balón. Možno pazúry veľkého kohúta alebo draka, ktorý ma unášal a môj hlas zanikal v hluku pohybov jeho […]

Príliš cudzie. Vzdorovité. Vzdialené. Hory. Hoci možno pútavé. Prečo sú vždy také potemnené? Všetko zakrývajú. Kontúry vrchov v blízkom obzore, ktorý ma zadúša a unikám. Aj on prechádza krajinou. Ide za mnou. Jeho kroky nikde nebadať. Hľadám ich. Programovo, účelne, hoci s nádychom preferencie náhodilých jaovov. Pretože koľajnice, áno, koľajnice, to je už […]

Ležal som na holej betónovej dlážke svojej cely v starých mierne smradľavých háboch. Rozmýšľal som, či by som sa nemohol cítiť dobre. Nemusel som ležať na zemi, ani na betóne, ale ležal som. Až neskôr som pochopil, že niekomu by sa to mohlo zdať trochu divné. Myslím zvonku. Držal som sa. Svet sa znovu dal do pohybu. A možno zase nastane. Nastane svet. Budem načúvať […]

Kvety rastú dolu a kvety rastú hore. Dobre. Dobre. Nechajme to. Západnou stranou sa rysuje stráň a kopec. Nad kopcom vidno oblohu a pod oblohou kopec. V oblohe iné kopce a v kopcoch iné oblohy. Kvety utekajú po lúke. Prihlúplo som sa usmial, myslel som si, že ma nevidia. Oni sa o mne rozprávali. Myslím tuto tieto, tu z kraja. Aké triviálne… Pomyslel som si. A to až do […]