Tam boli potom stromy. Ako rástli, tak rástli a slnko bolo zas inde. A v tom prítmí, čierno, tmavo, chrastie, rastie. Siete pavúkov ohradili prapodivný raj. Zbláznený kraj, zbabelý dav. V stĺporadí smutných stromov nezažínaj sviecu. Tam kdesi v dolnej časti, vo vysokej tráve, tam kdesi, hľadaj, tam to je. V tme. Musím sa rozhliadnuť. Až bolestivo túžim nahmatať ten […]
Pokračovanie článku