Nad všetkým je tma. Je tam hmla. Tmy, hmly… sú také, aké bývajú roky, stáročia. Ba možno aj dlhšie. Vo vode priehrady sa črtá neďaleká dedina. Už si na ňu zvykli. Aj dedina sa postupne mení, stráca ešte aj svoj obraz. Tma ju drží celkom zvoľna. Svetlo vypli. Len posledných zopár hviezd zasieva omrvinky svetla, kým aj to zhasne do dna, do dňa. Dedina je meravá, […]

Dnes som sa pozeral z okna. Z celkom takého obyčajného, určite nie nijaké zvlášť biblického. Bolo veľké. A uvedomil som si, že s tebou súhlasím, či súcitím, čo ja viem… Aj ja si myslím to isté, čo si myslíš ty. Všetko je dolu hlavou. Teda ja neviem, či si to práve teraz myslíš. Alebo si si to myslel v dobe, kedy mi to pripadá vhod. V podstate si ťa […]

Vypočujte si text poviedky Janka Neriho: Televízia sa zatvárila tmavo. Kedže ide o video formu, je tam aj nejaký pokus dostať do toho ďalší rozmer. Je tam hra so svetlom a tmou, s odrazmi. To všetko poskytuje mnoho symbolov. Nechcem dávať hotové diagnózy a pohľady ani vo vizuále. Každý z nás si tam nájde svoju interakciu. Je mi jasné, že je to práve pre malý okruh […]

Toto je les. Keby som šiel lesom, možno by som nevedel, že je to les. Stromy tak zvláštne zapĺňajú priestor. Priestor treba zaplniť. Teraz môžem na to všetko znovu myslieť. Je celkom možné aj to, že som unikol. Pane, veľa je tých, čo ma prenasledujú. Tak je to v Písme, tak to má byť aj so mnou. Tak vidíš, berieš… Les sa zdá pokojný. Už nepočuť kroky tých, […]

Tam boli potom stromy. Ako rástli, tak rástli a slnko bolo zas inde. A v tom prítmí, čierno, tmavo, chrastie, rastie. Siete pavúkov ohradili prapodivný raj. Zbláznený kraj, zbabelý dav. V stĺporadí smutných stromov nezažínaj sviecu. Tam kdesi v dolnej časti, vo vysokej tráve, tam kdesi, hľadaj, tam to je. V tme. Musím sa rozhliadnuť. Až bolestivo túžim nahmatať ten […]

Keby viac spievali lesy. Večne spievajú lesy. (Trygve Gulbranssen) Keby sa k nim pridala každá hora. Keby sa každý krásny kút ohlásil a pozvánka by platila od splnu do splnu. No… čo by bolo? Bol by to máj – zreteľnejší. Rajská záhrada by viac pripomenula, kade chodí Boh? Kade chodí, keď spomína. Kde spomína, keď čaká. Nie Adama… nejakého jeho vnuka. Kvety […]

Čas je kruh. Preplávanie cez úžinu, ktorá sa napokon znovu zopakuje, len čo ňou prejdeš. Akurát o malý čas neskôr. To uznávam. Ale inak sa otáča do seba a cirkuluje. Pozerám seriál, ktorý som videl ako dieťa. Pýtam sa, čo som urobil za ten čas. Aká emócia bola a zostala. A napokon. Je to skoro neuveriteľné. Tá istá. Seriál prešiel okolo. Pôvodne to malo byť všetko […]

Prečo si mi dal žiť na konci dejín? Prečo žiť v čase, keď je všetko zničené. Aj sám seba som už vyrozprával, sám seba opakujem. Sám seba si pripomínam, aby som sa o to lepšie zopakoval sám v sebe, lebo nikdy predtým a ani potom sa už nezopakujem. Všetko bolo napísané. Všetko bolo vytesané. Nič nečakáme. Ešte sa vŕši kamenie, čo zostalo. Všetko, čo stálo za […]

Chodím po bludisku duševnej plochy. Boh je za mojím chrbtom. Možno je všetko len nominalizmus. Možno sa však všetko odohráva na ploche duše. Hľadám všetko, čo je autentické. Kresťanský Boh je pre mňa autentikum. Bludisko je šírka, on je výška. Znovu by som privítal svit slnka ako sprostredkovanie poznania a slobody bytia. Myslím, že toto je priam interkozmické. […]

Pochodím po krajine. Rozvešiam zástavy. Kúty, kde Adam zanechal len tmu. Spálené možnosti. Zlo sa akoby stupňuje. Dobro a Boh, čoraz žiadúcejšie veci. Veľká noc ma zastihne v duši, urobí to relatívne nemilosrdne. Musí. Zasvieť! Zasvieť! Kdesi blízko cítim Tvoj jas. Vstal si z mŕtvych. Už ťa nevidieť, iba keď sa zjavíš a zas zmizneš. Aká je to […]