Prečo si mi dal žiť na konci dejín?

Prečo si mi dal žiť na konci dejín? Prečo žiť v čase, keď je všetko zničené.
Aj sám seba som už vyrozprával, sám seba opakujem. Sám seba si pripomínam, aby som sa o to lepšie zopakoval sám v sebe, lebo nikdy predtým a ani potom sa už nezopakujem.

Všetko bolo napísané.
Všetko bolo vytesané.
Nič nečakáme. Ešte sa vŕši kamenie, čo zostalo.
Všetko, čo stálo za niečo, sa už napísalo. Filozofia povedala posledné slovo už na začiatku.

A keď teraz poviem hocijakú vetu, neviem s určitosťou, či ju už nezapísal niekto iný.

Vojna je ničivá. Navonok však všetko stojí a beží ako doposiaľ. Ľudia sa ženia, ženú a vydávajú napospas vrtochom zeme a seba. Nikdy ešte nebola taká vojna. Nikdy nebola vojna, ktorú by bolo menej vidno. Taká, že ju ťažko pochopiť. Nikdy taká nebola a aj táto sa končí. Toľko ľudí zomiera v tejto vojne. Napokon hovorí sa o krízových momentoch planéty. Ale nikdy nie sú tieto straty na zdraví tela, duše a straty na životoch, večných životoch pripísané tejto vojne.

Ak sa budem pozerať dozadu, bude to smutné a neblahé. Ak pozriem dopredu, zazriem iskru. Nasleduje za ňou vlna svetla, pruh pohybu, maznanie lúčov niečoho, čo nepoznám. Kristus v odeve Kráľa prevládne tmu. On svetlo, zažne, zažne sa.

Na rozheganom voze sa naozaj prekonáva dlhá cesta. Cesta napreduje, človek stuhne. V noci aby sa bál zbojníkov. Ale to je len čiastka. Inú časť prekonali pešo. To sa ani nedá povedať. Nepamätajú si to. Kedysi boli pomaly Babylončanmi, dnes sú tuláci, znechutení prachom a kamením. Spálení. Ako povedal ktosi iný… unavení slnkom. A ten rozpor. Dnes cesta, potom vraj čím skôr do Jeruzalema. A kde tam koho hľadať? Ale veď to je jedno. Chrám je len jeden. Zahodiť zničené rúcho. Ktovie či majú dačo… lebo oni ani on nemajú nič. A potom ísť spievať pred Boha. Tak ich vytrhli z Babylona. Sú zasvätení chváliť Boha. Je to pomazanie, tomu sa nedá ujsť. Keď bude všetko už dobre, Bohu ešte aj poďakuje.

Ženy. Aj tu už odišli. Už niet ženských žien. Teda telá, telá by ešte možno boli skoro ženské. Ale ich srdcia sú srdcia mužov. Takto by som menoval príliš dlho. Nie je to nevyhnutné.

Vošiel do chrámu a on ho neohúril. Veď vedel, že je v ruinách. Očaril ho Boh na tom mieste. Obdivoval jeho dielo. Udivilo ho. A chcel vedieť, čo ten prazvláštny Boh ešte urobí.

Zo všetkého ostali hroby. Ale aj istá prežívajuca forma života. Krásne príbehy, knihy a filozofia. A tajomstvá, netajomné, ktoré nikto nehľadá. Posolstvo kresťanského Boha predovšetkým.
Ja som tu a ty obdivuješ hroby. A teda aj ja sa budem musieť stať hrobom, aby som bol všimaný. Ale na ten už možno nebude mať kto prísť a vnímať.

Ale to všetko je – ako hovorí ľud – podružné. Promulguje iná forma existencie, ktorej nerozumieme. Nevadí… keď prídem uvidím a budem len pokračovať. Je trochu omyl nazývať to existenciou, je to prosto Ježiš a to, že moja duša bude žiť. No…. Zase nepoviem nič nové. Už to bolo povedané. Žalmista mi cez veky poslal odkaz: Keď raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba. Iný autor tam pripísal ako na múr: Všetko tvorím nové. Ale tu je všetko staré.

Zaúčal sa v narýchlo obnovenej službe chrámu. A idúc po dlhom stĺporadí dumal, nesúc čosi nateraz úplne nevyhnutné, o tom, že možno raz všetky tieto stĺpy padnú. Ale Boh zostane. Chrámu už nebude, lebo v meste bude bývať sám Boh uprostred svojho ľudu.

+

FELIX (2)

14.11.2024

Ja by som zatlieskal Tertuliánovi, že má pravdu. Krutú, historickú pravdu. Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. Sanguis martyrum semen est novorum christianorum. Stojíme na Kristovej krvi. Na krvi tých, čo si oprali rúcha v krvi Baránka. A to aj tých z nedávnej totality. Aj tých, ktorí umreli nie tak dávno a nie tak ďaleko. Nemyslím len mŕtvych. Myslím aj tých, [...]

FELIX

11.10.2024

Janko Neri vydal pred dvomi týždňami svoj historický román Felix. Bolo by pekné, keby sme Felixa privítali. Nemusíme sa s ním hneď objímať alebo mu tlieskať. Začína medzi nami žiť. Je pekné ho privítať. Trochu Talian, ale slovenčinu prijal rýchlo. Nemá veľa vrstovníkov. Je nezvyčajný z mnohých dôvodov. Jeho telom je kniha. K pohybu takto potrebuje ľudskú [...]

Nezatieniš!

24.06.2024

Irán útok revolučné gardy

OSN: Viac ako milión ľudí v Sýrii opustilo svoje domovy v dôsledku ofenzívy povstalcov

12.12.2024 22:27, aktualizované: 22:44

Medzi vysídlenými sú hlavne ženy a deti.

srbsko

Srbskí študenti odmietajú ukončiť blokádu vysokých škôl, kým nebudú splnené ich požiadavky

12.12.2024 22:23

Srbskí študenti od vlády tiež žiadajú, aby tamojšie orgány trestne stíhali zodpovedných za pád výčnelka strechy na stanici v Novom Sade.

Gruzínsko, demonštrácia, protest

Nenecháme ruského lokaja, aby nám kradol budúcnosť: Gruzínci napriek krutému počasiu protestujú už pätnásty deň

12.12.2024 22:05

Napriek chladu a vetru sa pred sídlom gruzínskeho parlamentu v Tbilisi znovu zišlo niekoľko tisíc ľudí, už pätnástu noc za sebou.

sýria, Humajmím, asad

Rusko nadviazalo kontakty s povstalcami v Sýrii. Chce si udržať vojenské základne v krajine

12.12.2024 21:24

Predstavitelia ruského diplomatického zboru sa so zástupcami HTS stretli v jednom z hotelov v Damasku.

desjano

človek, umelec, kresťan

Štatistiky blogu

Počet článkov: 165
Celková čítanosť: 348480x
Priemerná čítanosť článkov: 2112x

Autor blogu

Odkazy