desjano

Fejtón až fraška

MODERÁTOR

„Vážení a milí, sme veľmi radi, že vám práve my môžeme sprostredkovať novú, zábavnú, spoločenskú hru, ktorú sme pracovne nazvali „Nájdi kľúče od Ištambulu“.

Zaujímavosťou tejto hry je, že naopak, ako by sa mohlo zdať, víťazí ten, kto dokáže ten Ištambul zamknúť tými kľúčmi. A zároveň zvláštnosťou hry je aj to, že jednotliví hráči sa snažia presvedčiť tých ostatných, že kľúče nie sú na ich strane.

Ale to už sa premiestňujeme na hraciu plochu. Dnes nám túto hru predstavia najvyšší hm… štátni predstavitelia nášho malého štátočku nech sa páči.“

PANI ZUZAZAZANA

„Tak ja som Zuzka. (2x) Ja mám pekné kostýmy. Ja mám pekné vlasy. Bývam v pezidentskom paláci. A u mňa tie kľúče nie sú! Chlapci, u mňa tie kľúče nie sú! Peťo, vy ste to.. ako ste to tam hrali predtým…? Lebo to u vás sú kľúče. Hej! Hej! Hej! Vy ich máte!“

PETER

„Taj ja som Peter. V civilnom zamestnaní pracujem ako priemer, pardon priemer, premiér. Tak u nás vo vláde tie kľúče nie sú! No nie sú! A Robo mi povedal, že mi dal všetky kľúče. Nehovoril, že by boli ešte nejaké kľúče. Tak neviem. Andrej, pomôž mi, však sme spoluhráči ešte stále, nie?!“

ANDREJ

„Tak ja som Andrej, to Andrej..,, Civilným zamestnaním som peceda. Peceda palivového… hm… pardon, parlamentu. Hej. A u nás sme už dva krát hľadali tie kľúče. Počkaj! A o čom je reč?! Nie! Ja už som všetko povedal k tomu rozhovoru s tou nešťa…. Jaj… to nehovorím o tom rozhovore s tou nešťastnicou že,,,,?! Aha, sme stále o tej hre… No, u nás nie sú!“

PANI ZUZAZAZANA

„Chlapci, chlapci, bojím s, že so mnou dnes prehrávate! Ja som pekná. Ja mám pekný kostým! Bývam v pezindentskom paláci a u mňa tie kľúče nie sú! Ba ani na skládke. Toto nie je skládka! Ba ani v Pezinku asi tie kľúče nie sú, hej! Ja už som sa rozhodla, že sa obrátim na tzv. zástavný súd, aby to zastavil. Lebo tak si hovorím…. možno v ďalšom kole z tejto hry vypadnete… Peťo, Andrej…

A ja Zuzička najkrajšia zostanem tuná v pezindetskom saláme… ehm… v pezindetskom paláci. Možno že niekto zmení pravidlá hry a my budeme chcieť ten Istambul otvoriť. Otvoriť! Otvoriť! Nie, nie, nie! Ja urobím to čo ľudia chcú!

Lenže sú tu aj takí ľudia ,čo chcú, aby sme, aby sme mali Istambul. Aby sme si ho otvorili. Veď my sme za násilie. Teda… nbie, nie… My sme proti násiliu na ženách, inak sme za násilie. Okrem toho je tu veľa ľudí, ktorí si to želajú. Napríklad… Peťo, Jožo, Brblavý… no však to už je.. .a ešte ja, moja sekretárka, však to sme už paiti. PS… a všetci sme tu spolu. Ja som inak strašne nestranná!“

MODERÁTOR

„Vážení priatelia, nerád prerušujem priamy prenos z tohto záznamu, ale máme tu niekoľko ľudí, ktorí pozorujú túto hru. Tu napríklad niekto ide. Prepčte, vy ste na prechádzke?“

RADO

„Ja som Rado. Ja som to hovoril už dávno. Oni ten Peťo s Andrejom to robia.. Absolútne to bolo od začiatku jasné, že s tými kľúčami to vôbec nevedia, že kamuflujú od začiatku!“

PANI ZUZAZAZANA

„Moment, moment, ešte som tu ja, Zuzička! Ja si toto vyprosím, ja si vyprosím, aby niekto stál pod oknami, mojimi. A my škaredo hovoril. Ja som pekná, ja som dobručká. Ja som milá, ja som taká Zuzička! Ak chcete nadávať, keď budete nadávať vonku na námestí na Roba, v poriadku! V momente ako na mňa, však to je nezákonné, však to je nedemokratické. To nie je liberálne takto nadávať na pezindetku.

MODERÁTOR

„Ešte je tu iný človek. Vy sa hlásite? Vy sa tu celú dobu hlásite. Hej? Na to, že ste chromý… Pardon, nie? vy ste chromý?“

CHROMÝ…………

„Ja  nejaký Chromík. Ja nie som chromý! Ani my nie sme chromí! My práveže sme agilní! A chceme jasne povedať, že nebudeme chromí! Budeme tu celú dobu až do doby, kým sa to nezastaví, kým sa Istambul načisto nezamkne, Pretože ide o budúcnosť tejto krajiny!

Nech Boh žehná Slovensko!“