desjano

Kto je ten muž? Poďte, môžeme sa pozrieť. Zoznámme sa! Jedným takým mužom som aj ja. Mám takýto príbeh. Predstavte si. Raz – skoro takto vznikajú legendy – som dostal hŕbku kníh s tým, že čítaj! Ale mojou úlohou zato je vám o tom porozprávať.

Kto je ten muž? Mužom je John Ortberg. On kladie túto otázku. Kto je ten muž? Je to názov jeho knihy. A my sa na to dnes ideme dnes spolu pozrieť.

Vieme, kde autor býva. Totiž to v San Franciscu. Chcel nám povedať jednu peknú vec. Ako zistíte, že Ježiš ovplyvnil dejiny? No tým, že San Francisko je pomenované po jednom z nasledovníkov Ježiša Krista, svätom Františkovi. Hovorí, že v celej Amerike, na celom Americkom kontinente, aj na ostatných piatich kontinentoch a ostrovoch sa dajú nájsť mená Ježiša, jeho učeníkov.

Celú prvú kapitolu poňal veľmi úderne. Vymenoval desiatky úderných vecí, kde uvidíte, že ešte aj to slovo cintorín sa nejak spája s kresťanmi. Kapitolu nazval príznačne: Muž, ktorého sa nezbavíte. To je ako aj zmysel toho, čo chcel v tej kapitole povedať.

Kniha je taká dvojpólová, aspoň pre mňa. Nechcem hovoriť, že je viac menej apologetická. Druhý moment tejto knihy. Rád robí exegézu. Rád hovorí o biblických textoch.

text je prepisom relácie

Veľmi rýchlo na začiatku knihy nám chce porozprávať o tom že je začudovaný. Celé dejiny sa čudujú nad tým, prečo si Boh vybral veľmi čudesný plán ako sa narodiť ako chudobné decko. On Boh, do Izraela. Narodil sa práve v dobe, keď to v Izraeli nebolo dobré. Zdá sa, že už temer naposledy ťahal za kratší koniec. Prečo boh chcel, aby prišiel ako obyčajný robotník, ktorý nemá žiadnu moc, ani peniaze.

Autor nám ponúka obraz Herodesa do nejakého kontrapunktu, porovnania. Ukazuje nám, že takto sa to dalo. Vtedy mal peniaze, postavil chrám. Rád by som vás upozornil na to, že Herodes vôbec nebol ani Žid. Jeho otec sa dostal nejak do Izraela. Prečítajte si Jozefa Flavia, dozviete sa veľké veci. Vládol tvrdou rukou. Vraždil, ako bolo podľa jeho úsudku správne. Do tejto doby príde za jeho synmi neskôr Ježiš. Úplne chudobný, obyčajný. Čo on môže zmeniť? Jeden obyčajný človek. Ako, čím, prečo…? Podarilo sa! To je teda div! Poďme sa pozrieť, čo sa mu vlastne podarilo. Ale poďme si najprv čítať. (vo zvukovej verzii nasleduje prvá ukážka)

Kniha má viac kapitol. Ja sa ani nepokúsim nejako vás voviesť do každej. Ja by som ani nechcel nejako kopírovať štruktúru. Chcem možno nájsť vnútorné spojivá. A jedným z tých vnútorných spojív je to, že niektoré témy rozoberá akoby z viacerých aspektov. Už sme pozerali na Ježiša ako na obyčajného človeka. Kapitolu nazval: Pád dôstojnosti. Dôstojnosťou človeka sa zaoberá z viacerých aspektov a vo viacerých kapitolách. A hneď aj z prvej kapitoly ťaží a hovorí, že dieťa z betlehema, chlapec z Egypta, nazaretský mládenec, zmenili pohľad ľudstva na mnoho vecí. Napríklad aj na to, čo je dieťa a ako si ho treba vážiť. Čo v ňom možno vidieť.

Autor Jonh Ortberg v podstate hovorí, čo nie je nijaká novinka. Zatiaľ, čo iné náboženstvá ponúkajú veselých bohov, strašných bohov, my tu máme Boha, ktorý chodí po zemi ako obyčajný človek. Zaujíma sa o posledných. Nemá ambície nejak to rozbaliť, niečo dosiahnuť. Nerozhadzuje miliardy a milióny. Hovorí o tom, že kvôli jednému dokonca preplával do Genezaretu, kde to teda pre Židov nebolo príjemné. Uctil si aj pohanov, čo pre Žida, ako vidíme aj z podobenstiev a z Mojžišovho učenia, pochopiteľne nebolo vôbec bežné, tradičné. Napokon aj Ježiš hovorí takú poučku, ktorá dodnes nie je celkom rozbehnutá. Nie popredné miesta je to, čo potrebujeme v živote. Možno ani veľkú počúvanosť Literárneho občasníka.

Veľmi rýchlo ponúka autor aj tému ženy. „Čo chce tá žena?“, vraj sa pýtal nejaký staroveký učenec. Odpovedal si: „Veď možno ani sama nevie.“ Možno to malo byť skôr bonmotické, len lakonicky poznamenal. Tu chce autor hovoriť trošku vážnejšie o žene. Toto je niečo pre našich antikresťanov, genderákov, feministky. Ak nám chcú oni porozprávať, čo je to ľudská dôstojnosť, čo je to dôstojnosť ženy, prečo nám nečítajú evanjelium, starý zákon. Pretože tam niekde prvý krát v dejinách sa žene dalo veľmi dôležité miesto. A Ježiš ešte väčšie. Autor si vybral jeden príklad, ktorý to dokumentuje za ďalšie, ktoré si už pozrite sami v tej knihe. Mária sedí pri nohách svojho majstra, teda bola učeníkom. Kresťania napokon prestali robiť rozdiel medzi mužom a ženou. Obidve pohlavia mohli mať účasť na kresťanskom vyučovaní. Čo je dodnes vzácne.

Ja navrhujem, aby sme si aj niečo prečítali. (vo zvukovej verzii nasleduje druhá ukážka)

Ježiš Kristus bol rabín. V podstate dosť bezvýznamný. Po ledva troch rokoch to musel zabaliť. Násilne ho umlčali. Nevyzeralo to s tým hnutím ružovo. Dnes nám znovu genderáci chcú ponúkať predstavu, že Ježiš predstavuje temno. Autor hovorí, že bolo niekoľko nasledovníkov tohto bezvýznamného nazaretského rabína. Napríklad taký Cyril a Metod. Autor spoza mora ospevuje cyriliku. Hovorí o tom, že koľko jazykov zažilo náš príbeh. Kvôli Biblii sa zrazu musela urobiť abeceda. Vymyslieť jazyk. Dať ho do knižnej podoby. V koľkých jazykoch sa toto udialo?! Kto to urobil? Jeden bezvýznamný učenec z Nazareta, ktorý to po troch rokoch mal zrátané.
text je prepisom relácie

Autor nám potom ukazuje napríklad ďalšie kresťanské komunity. Hovorí o tom, že keby nám kláštory nezanechali antické spisy, no kde by sa boli zachránili počas toho takzvaného veľmi čierneho stredoveku. A tak oni úplne načierno – stredovecky – protikresťanské spisy ateistických antických autorov uchovali. My ich dnes čítame.

Prispeli sme k technológiám. Ja napríklad tiež viem už aj z iných zdrojov, že benediktíni boli mužmi, ktorí sa usadzovali na miestach, ktoré dosiaľ neboli obrobené. Napríklad v Anglicku. Zavádzali nové metódy chovu. Učili aj pospolitý ľud pestovať kultúrne rastliny. Využívať silu vody. To je významný príspevok k vede jedného bezvýznamného učenca z Nazareta.

pokračovanie v ďalšom blogu, ďakujem

+