desjano

Rád by som Vás upriamil na klip, ktorí sme natočili v krásnom prostredí Poľského pohraničia.

Sme tam s Rómskymi deckami, ktorým sa venujem. No a keď sme pritom, žiadalo sa mi pripojiť pár slov o tejto službe. Som veľmi hrdý na svoje decká. Som hrdý na Krista a jeho požehnanie, jeho prijatie, ktoré pre ne má. Dopredu varujem – čo sa klipu týka, že nejde o žiadnu sladkú muzičku, ani o rómske melódie. Ja mám rád, keď je v tom trochu rocku. Chce to trochu korenia.

V tomto duchu som sa rozhodol pripojiť klip, ktorí hovorí práve o mojej práce s Rómskymi deťmi. Text vznikol po jednom zo stretnutí s nimi.

Hovorí práve o tom, že keď raz príde chvíľa odísť a vydať počet, v rukách nebude nič, čo by sa dalo odniesť. Ostanú tu však decká, ktoré – verím – prijímajú posolstvo spasenia Ježiša Krista. V tejto službe som stretol veľmi veľa zaujímavých ľudí, a to ma teší. Som hrdý a rád, že môžem slúžiť na tom bojisku Cirkvi, kde sa iným veľmi byť nechce. Tu to naozaj žije! A čakáme väčšie veci.

linka na video:
https://www.youtube.com/watch?v=w6MBXUeuX9o

text si môžete vypočuť

https://soundcloud.com/des-jano-3/0001a1

A keď sme pritom, hoďme na chvíľku reč.

Poslednú dobu sa znovu veľa hovorilo o Rómskych deťoch. Ako sa stalo zlou tradíciou, spomínajú sa ako problém. Na druhej strane zaznelo veľa realistických pozorovaní o stave inklúzie. O veciach, ktoré sa na ňu hrajú, ale nepomáhajú. Teraz tu chcem uviesť len pár poznámok.

Tieto decká musia mať našu plnú pozornosť. Verme, že nikto z tých, čo majú politickú a výkonnú moc nevyznáva tvrdenie, že ide o neprevychovateľnú skupinu obyvateľstva. Skutočné poznanie ich životnej situácie musí viesť k realistickým čiastkovým cieľom na ceste k ich vzdelaniu a plnému začleneniu do slovenskej a európskej spoločnosti.

Ako vždy však na obrazovkách, v textoch článkov tie deti, ktoré sú špinavé, s neprítomným pohľadom. Zrejme tento obraz má odpovedať očakávaniam, ktoré máme ako spoločnosť. Toto veľmi deformuje verejnú mienku. Je to doslova chyba. Ak teda informujeme, nech sú tam takí i iní… nie stále len špina a chatrče. I keď práve tie sú najpálčivejším problémom.

Investícia do rómskych detí je investícia do nás všetkých. To dieťa sa niekde narodí a zrazu zistí, že urobilo vážnu chybu – narodiť sa ako Róm. Je to nepopísaný papier. Chceme ich formovať. Skúsenosť vylúčenia nie je dobrá skúsenosť. Jej prekonávanie možno nie je otázkou jednej generácie.

Škoda, že tak málo počuť o pokroku, ktorý sa dosiahol. Aj keby sme decká zatiaľ rátali v desiatkach – niečo dobré sa deje. Aj táto naša národnostná menšina postupuje vpred. Má svoju vysokú triedu: teda tých najbohatších. Ale má aj svoju strednú triedu. O tej počuť najmenej. To sú ľudia plne integrovaní. Neviem povedať, aké percento rómskej populácie tvoria. Nesmú ostať neviditeľný. Chcú len pokojne a potichu žiť svoj život. Mediálne na seba neupozorňujú.

Ako som spomínal už inokedy, máme tu starších občanov, ktorí by neváhali vytvoriť hocijaký koncentrák, lebo týchto ľudí sa vraj máme zbaviť… Osobne som to zažil, keď som natáčal s mojimi Rómskymi deťmi. Jeden pán ma oslovil práve týmto posolstvom. Teší ma, že mladšie generácie už majú prijateľnejší, zmierlivejší postoj. Nie preto, žeby snáď nevideli problémy. Vidia pokrok, ktorý sa dosiahol v celej tejto problematike.

Toto je práca s človekom. Môžu a mali by ju robiť ľudia, ktorí chcú niečo odovzdať. Ktorí tam nie sú len pre efekt… ľudia, čo už zažili situácie dobré i zlé a vytrvali. Zvláštna úcta tu patrí kresťanom. Málokedy sa im dostane spoločenského uznania za ich prácu s Rómami. Je však pravda, že podľa výskumov práve ich misia dosahuje najlepšie výsledky. Kresťania vidia Rómov ako príležitosť, nie ťarchu alebo omyl.

Sám som dobrovoľníkom v Grécko katolíckej rómskej misii. Ľudia nie sú ovce, aby sme ich palicou hnali smerom, kde sa nám zdá. Ježiš Kristus je Bohom každého národa. Obrátení z radov Rómov preukazujú pokrok po každej stránke. Tak ako je samozrejmé, že Kristus dvíha človeka, čo mu dá svoj život a žije s ním v osobnom vzťahu. On je naša dôstojnosť, naše povýšenie a nádej.