desjano

Rád by som ako katolík zablahoželal Evanjelickej cirkvi k ich výročiu.

Už počujem hlasy z vlastných radov, či idem blahoželať k odtrhnutiu, k rozdeleniu. K tomu, že odmietli s nami zdieľať rovnaké teologické doktríny.

Je neuveriteľné, že aj po 500 rokoch sú – a to na oboch stranách – ľudia, ktorí neprekonali vo svojom kresťanskom nazeraní rozpor, ktorý sa vtedy začal. A to nehovorím o tisícoch mŕtvych na oboch stranách, ktorí zomreli ako obete nejednoty. Predpokladom tohto dialógu je však prijatie toho, že k tomuto dianiu došlo. Predstavuje realitu, ktorú musíme zvládnuť.

Sú to naši bratia, ktorí vyznávajú Krista ako Boha prišlého v tele, ktorý umrel za nás a vstal z mŕtvych. Spája nás láska k Biblii, k Božiemu slovu. Potreba premieňať svet cez evanjelium. Aj keď na tejto ceste existujú temer nezmieriteľné rozdiely.

Našťastie dnes sme ďaleko od doby, kedy by jeden druhému nepodali onen biblický pohár vody. Neznamená to však, že sme dosiahli takého pokroku, aký si evanjelizácia vyžaduje.

Všimol som si jednu skoro smiešnu vec. Je ľahké hromžiť na tých druhých…. Ak ich však poznáte, robíte s nimi, spolupracujete, máte ich blízko, všetko je inak. Vidíte obyčajných ľudí ako ste vy sám. Vzájomné spoznávanie je teda asi dosť závažná potreba.

Ja sa vás chcem opýtať, vás, ktorí máte toľko argumentov…. Ako to, že zmiešané komisie hľadajúce dorozumenie roky zasadajú, a sú tam tie najmúdrejšie hlavy, a ťažko hľadajú vo vzájomnom načúvaní konsenzus. Ako to, že niektorí z nás na oboch stranách sa cítia rýchlo hotoví a presne všetko vedia, čo tí druhí robia zle?! Načo sú vaše hádavé reči? Ste horliví aj pri žehnaní tak ak pri preklínaní? A čo robia teda dobre tí na druhej strane? Nič? Boh si toto iste nemyslí.

Všetky kresťanské cirkvi koľko môžu slúžia svojim veriacim. Nebo bude plné týchto ľudí. A ak majú problémy, ešte aj tie sa podobajú.

Avšak ekumenizmus neznamená, že jedna alebo druhá strana poprie svoju identitu. Už v tomto stave komunikácie máme nespočetné možnosti. Potrebujeme naplno žiť svoju vlastnú identitu a spoznávať ju. Spoznávať však aj pohľady druhej strany. Avšak odborne, nie hašterivo.

Prekvapivo práve sekularizácia, vyhnanie veriacich z verejného diskurzu nám napomáha. Dobre vieme, že sme na tom rovnako. Je chvályhodné, že na najvyšších fórach sa darí nachádzať spoločný postup.

Ale je tu ešte vznešenejší zámer. Ježiš prahol, aby nás – kresťanov – poznávali podľa vzájomnej lásky. Ak nenávidíš brata, polož svoj dar… Aj tu sme snáď pokročili a vzájomne sa nepreklíname. Aktuálne však vnímam stanoviská ako: veď nech žijú, ja im nebránim… Zdôrazňujem, že stále hovorím o oboch stranách.

Teraz vám však chcem svedčiť o tom, že na oboch stranách sme ľudia, bratia, ktorí sme našli spoločnú reč, spoločnú modlitbu, spoločnú službu.

Pre mňa je to nespočet projektov. Dosť často ako katolík slúžim slovom, divadlom, literatúrou aj bratom v Evanjelickej cirkvi, či iných. Moja katolícka identita netvorí problém. Ani ju nezapieram. Ani však nikomu nevnucujem, aby ma nasledoval do mojej Cirkvi.

Vytvorili sme divadelný projekt „Krvavý trón“. Túto hru napísal Solovič a je venovaná Caraffovým jatkám v Prešove. Hráme tam viacerí katolíci. Mne pripadla hlavná negatívna úloha. Aj týmto ekumenickým spôsobom vyjadrujeme, že Ježiš si želá vzájomné odpustenie a hojenie rán, pochopenie, vzájomné žehnanie. Kresťanské divadlo, umenie je tomu otvorené.

Aká je budúcnosť? Viete čo?! Len aby ešte neprišlo prenasledovanie, že budeme radi, keď nás niekto ukryje, pomôže, hoci nebude práve z mojej Cirkvi. To je dosť negatívna vízia. Ľahko môžeme predpokladať, že aj doteraz bežiace pozitívne javy budú pokračovať. Môžeme sa len domnievať v proroctvách, aké nové vízie už Ježiš má pri napĺňaní 27. kapitoly Jánovho evanjelia, aby tí, čo ho majú radi, boli jedno!

Nech teda Pán našim bratom požehná vo všetkom bohato, štedro vo svojej žehnajúcej silnej láske! Nech ich žehná práve v tom, čo nás rozdeľuje. Nech nám všetkým daruje vzájomný pokoj, porozumenie. Lepšie poznávanie Ježišovho poslania pre nás, pre spádu množstvu ľudí!