desjano

Róm nad zlato… tak toto keď poviem v slovenskom éteri… v slovenskom prostredí… iste to musí evokovať skôr negatívne reakcie. Toto by za konkrétnych súvislosti mohlo úplne dobre fungovať.

text je prepisom relácie

V najbližších chvíľach by som vám rád dokázal, že je to tak. Mám niečo naozaj konkrétne. Mám úplne presne konkrétneho jedného Róma, ktorý určite nad zlato je. Mám tu knihu, ktorá je o ňom. To bude aj predmet nášho spoločného hľadania. Kniha sa volá – ako som už povedal – Róm nad zlato. Je to ďalšia kniha, ktoré je z tých kníh, ktoré som dostal. S tým, že ja ku ním napíšem alebo poviem niekoľko slov ako recenziu. Kniha Róm nad zlato je venovaná mužovi, ktorý sa volá Gipsy Smith. Žil v rokoch 1860 až 1947. Knihu napísal David Lazell.
Čo môže byť na takomto jednom Rómovi, ktorého sme my nikdy nepočuli, také zaujímavé?
Gipsy Smith sa narodil v Anglicku v kočovníckej rómskej rodine. Mali zaujímavé živobytie. Neživili sa nejakým potulovaním alebo krádežami. Živili sa predajom štipcov.

Pre Gipsyho aj táto skúsenosť – komunikačná – sa zdá, bola veľmi veľmi dôležitá. Jeho detstvo bolo poznačené veľmi skorým úmrtím matky. Umrela pri pôrode jeho mladšej sestry. Toto je aj taký dôležitý bod v jeho živote.

Pred niekoľkými týždňami som mal jedno stretnutie, kde som v rámci tvorivej dramatiky robil hepening o Biblii. A rozprával som tam aj príbeh Gipsyho otca. Uňho sa to totiž začína. Po strate matky Gipsyho otec zobral svojich dvoch bratov a neviem tuším v Londýne – si sadli do nejaké putiky, krčmy, aby zapil naozaj úprimný smútok za svojou manželkou. Vtedy im krčmárka povedala takú zaujímavú vetu. Dám vám knihu, pri ktorej vám už nikdy nebude smutno. Neviem, či hovorím presne. Treba otvoriť knihu a čítať.

Stalo sa niečo nepredpokladateľné. Nielen Gipsyho otec, ale aj jeho dvaja bratia sa postupne naozaj veľmi úprimne obrátili. Tá úprimnosť sa dá určitým spôsobom merať. Jedným z tých merítok – aj dnes aj vtedy – je to, že o tejto svojej skúsenosti potreboval hovoriť. A nielen v súkromí mal potrebu svedčiť o tom. A to sa aj stalo. Prekvapivo objavil v sebe dar. Asi nie len prirodzený, ale aj takú charizmu Ducha Svätého, že zástupy, ktoré sa zhromažďovali, radi počúvali týchto ľudí. Naozaj získali isté meno Troch kážucich bratov.

V tomto prostredí sa začal vyvíjať aj samotný Gipsy. Asi nebude veľkým prekvapením – ja myslím, že aj v knihe to mohlo byť podané trochu otvorenejšie, že Gipsy sa vybral po stopách svojho otca. Sám sa pokúsia kázať. Nielen že sa odrazil od práce, ktorú konal jeho otec, a určite aj od renomé. Gipsy veľmi rýchlo získal určitú popularitu. Ľudia radi počúvali tohto mladého kazateľa. Nebolo to pravdaže bez toho, že by sa Gipsy sám nemusel konfrontovať s tým, či Ježiš je, či je pravdivý. A vytvoriť si sním svoj vlastný osobný vzťah.

Gipsy spomína – kniha je plná spomienok na neho. Skôr sa podobá na určitú kompiláciu, ktorú David Lazell vo svojej knihe Róm nad zlato urobil. Spomína jeden príbeh. Vraj videl jedného človeka, o ktorom vedel, že je veriaci, ako ide proti nemu. Ten človek neprešiel na druhú stranu ulice. Zastavil sa pri ňom a pohladil ho po vlasoch. Táto skúsenosť, že ním ako Rómom tento človek neopovrhol v ňom akosi začala proces premeny. Zrodila pre nás veľmi zaujímavú osobnosť, ktorú naozaj treba poznať!

Kniha Róm nad zlato, ktorej sa dnes venujeme, je veľmi špecifická. Nie je to nejaký tradičný štylizovaný životopis. David Lazell zostavil knihu spomienok. Veľmi často na konci nejakej spomienky cituje autora, či už cituje z nejakej literatúry. Veľmi často a s hrdosťou uvádza, že konkrétnu spomienku mu povedal – napísal konkrétny pamätník, ktorý sa stretol s hrdinom tohto rozprávania.
Kniha má aj akési vyššie ambície. Má možno aj akademický rozmer. Nie vždy je jednoduchá. Nie vždy sa číta hladko, ľahko s chuťou, ale dostanete mnoho zaujímavých impulzov.

My sme o ňom nikdy nepočuli. Ktovie, keby ste sa opýtali žijúcich v cirkvách na Gipsyho Smitha, či by si toto meno ešte vo svojom prostredí pamätali. Ale vo svojej dobe začal byť Gipsy, nechcem povedať že populárny. Organizoval stretnutia. Myslím, že sú tu dokonca spomínané nejaké plagáty. Tieto stretnutia začali byť často veľmi bohato navštevované. Tam sa naozaj dá hovoriť o tisícoch ľudí, ktorí tam chodili. Gipsy sa vlastne stal profesionálnym evanjelizátorom. To je to pravé slovo. Rozhodol sa, že bude kázať obrátenie v mene Ježiša Krista.

Tak ako vtedy, možno i dnes mi to príde divné, že je niečo takéto potrebné. Veď hovoríme stále o kresťanskej Európe, o kresťanskom Anglicku. V tej dobe tam bola celá rada skôr protestantských cirkví. Keďže katolícka cirkev dodnes je menšinová.
Na stretnutiach Gipsy veľa vraj spieval. Veľa rozprával o svojich osobných skúsenostiach. Niečo také veľmi zaujímavé je: Gipsy rád rozprával o prírode. Autor si pomohol takým prirovnaním, že je to taký anglický František z Asisi. Podľa všetkého to bolo veľmi autentické. Nikdy sa nesnažil byť veľmi patetický. Takou pikoškou je, aj autor sa snaží brániť Gipsyho Smitha pred obvinením, že bol veľmi emocionálny. Gipsy sa tomu vyhýbal, že to nerobil z afektu, že sa vždy jednalo o úprimné a priamočiare konanie. A možno, prečo to nepovedať, ide o istý popud Ducha Svätého.

Gipsy Smith veľmi rýchlo potom, ako mal veľký ohlas (zápasím so slovom úspech) v Anglicku, sa vydal do Ameriky, kde rovnako na tých stretnutiach bol veľmi navštevovaný, úspešný. Mnoho ľudí našlo cestu práve cez neho. Napokon sa pripojila aj Austrália.
Gipsy bol ženatý. Jeho žena musela prežiť život skôr vdovy, podľa toho, čo tu čítam, pretože on celé roky strávil vlastne na cestách. V tomto spočíva určitá monotónnosť knihy, pretože je výpočtom stretnutí, možno ciest s mnohými zastávkami.
Autor hovorí aj o tom, ako bol Gipsy nasadený v metodistickej cirkvi. Pre mňa ako katolíka skúmanie toho, ako tam vyzeral cirkevný život metodistov alebo celkovo protestantov, bol zaujímavým poznaním. Tých pikošiek tam bude ešte viac.

pokračovanie v ďalšom blogu

text je prepisom relácie