desjano

Fascinuje ma zmŕtvychstanie Ježiša Krista. Nie snáď len faktom, že ten, čo bol mŕtvy, žije. Čo musel prekonať pred tým…. A keď vstal, aký iný odrazu bol. Ale o tom som už kedysi písal. Prechádzať dvermi bez otvorenia, jesť bez hladu. Poznať bez pýtania. Ale je jedno čosi, čo sa na ňom nezmenilo. Absolútna láska k svetlu, slovu, pravde. On je stále cesta, pravda a život. Ja viem, len tri slová… Ako to vyjadriť…. tak som si vzal jeho vlastné slová. Mohli by pre túto situáciu vystačiť aspoň na malý záblesk.

On týmto všetkým neprestal byť ani vo chvíli zápasu. Tam už vôbec nie. Ani na chvíľu neváhal a ostal verný pravde. To tí, čo reprezentovali skupinu okolo neho, ukázali chrbát a neistotu. Len málo ich stálo tam, kde mali stáť. Lebo práve tak chcelo Slovo, ktoré sa písalo niekoľko sto rokov u prorokov ako storočná meditácia faktu smrti Božieho syna.

Ako inak pochopiť zmŕtvychstanie, ak nie cez Bibliu? Nedopriať si snáď koláčiky, mäso, alkohol a víno…… Pečené akcie všetkého druhu…. Koľko ľudí jedlo veľkonočného baránka v dobe, keď aj Ježiš na túžobnom stretnutí sedel v kruhu nechápavých? Zmenilo sa snáď niečo v tejto sorte ľudí?

Má teda zmŕtvychstanie nejaké dôsledky práve sem a ku mne? Do mojej situácie stovky kilometrov od Golgoty, ale aj od hrobu, ktorý je prázdny? Ukradli mi Majstra a ja som tu sám…. Mária Magdaléna, čo si videla pri hrobe? Pýta sa jej každý jeden rok veľkonočný chválospev.

Hrob som zrela oslávený,

kameň nebol na mieste.

A my sme mysleli, že to on zachráni Izraela….

Kristus, rovnako ťažko pochopiteľný aj po svojom zmŕtvychstaní. Jeho prítomnosť bola ťaživá po zrade, hocijako odpustenej. Ťaživá ešte väčšou novotou, ako boli jeho prapodivné slová v jeho hlásaní. Veď dodnes im nerozumieme, dodnes ich nežijeme.

A to je práve tá vec. Dýchol na nich, a oni ako prví prijali nanovo a po novom Ducha Ježiša Krista, toho, čo vstal z mŕtvych. Takého, akého svet nikdy nedá. Duch Svätý. Boh zázrakov, Boh prorockého nazerania a videnia. Boh odvahy a sily. Plameň, ktorý nestratil na páľave počas storočí. Nie pahreba, ktrorú by sme v chráme trochu oprášili na sviatky pri výmene Božieho hrobu za sochu toho, ktorý vstal. Duch Svätý dnes! Duch Svätý teraz! Konajúci, neobmedzený, prechádzajúci dvermi, srdciami. Boh predsa koná viac, ako chápeme, alebo prosíme. Duch Svätý. Zmŕtvychstanie je teda aj veľkou slávnosťou Ducha Svätého. Spolu s naším Otcom, lebo už je aj naším Otcom v jeho Synovi.

Žiara, ktorá preniká do tmy, čo si najčastejšie ordinujeme sami. Už naši rodičia nasledujúc prarodičov Adama a Evu nás ako deti ubezpečili, že lepšie už rajsky bolo. Bolelo. A v tejto časti tmavej zemeguje snáď ešte skeptickejšie.

Odpovedá Kristovo vzkriesenie na otázky, ktoré tu máme? Na otázky, ktoré teraz tak silno rezonujú v slovenskej cirkevnej obci a ešte nevieme, ako sa to celé na jar vyvrbí len čo teplo umožní trochu sa dostať do rastu.

Má súvis Kristovo vzkriesenie so svetom, z ktorého de facto svojim vzkriesením mohol byť oslobodený? Ako to, že svet sa skutočne napriek vstupu Cirkvi vymedzil napokon negatívne a to aj voči nej samej? Aj voči Kristovi. Voči Kristovi, ktorý určite zvíťazil nad zlým! Čo teda robí teraz? Čaká, kým mu všetko nebude položené pod nohy!

Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, mi v Duchu Svätom ožaruje dnešok a v tejto milosti chcem stáť a ísť a vzdávať vďaky nebeskému Otcovi a tak to bude až do konečného dňa veľkej chvály.

Toto je dobrý čas ohlásiť tým, ktorý sa chvália temnosťou a sú jej predstaviteľmi na vysokých či menších miestach, že Ježiš Kristus žije! Je víťazom, ktorý zrazil satana pod svoje nohy. A takto to už ostane navždy.

Kristovo vzkriesenie nech je varovaním pre tých, ktorí pracujú na novej totalite a chvália sa ňou. Sú jej vernými sluhami, sami seba ženúc do záhuby, ktorá je neodvratná.

Kristovo vzkriesenie je výzvou pre nás, čo milujeme pravú slobodu pre seba i pre tých, čo v Krista neveria. Nijakým mocným, najbohatším, najosvietenejším, najtemenším nesmie byť umožnené vykonať plány, ktoré konajú akoby Kristus nevstal. Akoby toto územie bol vyhral satan. Moment…. Zastavte sa na svojich cestách. Zamyslime sa! Obzrite sa. Vy, čo ste smutní na ceste do Emauz. Získajme nové sebavedomie! Kristus vstal a moc tmy bude zrazená. Veľké ríše padli s tými, ktorí nad nimi pyšne vzdorovali Bohu Izraela a sami seba nazvali bohmi… A znovu to príde!

Aj sem mieri lúč vzkriesenia! Odhaliť plány temnosti tým, že ich dáme na svetlo – a čo je v silách kresťanov prinesieme svetlo, viac svetla! Viac, než sme dokázali dosiaľ, lebo taká nástojčivosť prichádza od toho, ktorý je tu, ktorý vstal z mŕtvych. A dnes aj mŕtvi majú počuť jeho hlas (Prebuď sa ty, čo spíš, a zažiari ti Kristus!) a vstať k novému životu vo svetle v kresťanskom spoločenstve, na čele ktorého je vzkriesený Kristus! Večný víťaz! Archa víťazstva! Prvý a posledný! Ten, ktorý za nás umrel a vstal! Ktorý je a ktorý príde!

+