desjano

Upriam svoju tvár proti obliehanému Jeruzalemu a s obnaženým ramenom prorokuj proti nemu.

(Ez 4,7)

Jeremiáš sa dostal do väzenia práve preto, že zbytku Judey, ktorú predstavoval Jeruzalem, oznámil, že padne. Že Babylončania zaberú celú krajinu. Vysvetľoval im, že sa tak stane práve pre to, že ich zem je presýtená krvou. Mali obdobie, kedy počúvali túto kritiku, ale nevyhodnotili to ako dôvod na zmenu myslenia. A teda Jeremiáš oznámil, že čas sa naplnil, pád je nevyhnutný.

Stali sme sa svedkami, že ďalší pokus, hoci chabý, bojovať proti interrupciám, skončil predbežne neúspechom. Možno je to dobrý čas opýtať sa Slovákov, čo si vlastne o sebe myslia. To číslo, ktoré som počul znelo čosi ako 1 350 000 mŕtvych ľudí od zavedenia interrupcií. 1 350 000 zavraždených. Zdá sa, že je to strašne slabé číslo. Súdim tak podľa reakcií opozície voči zastaveniu vraždenia. Podľa reakcií národa, ktorý to znáša. Nikým to nepohlo. Takže čo?! Koľko bude konečne dosť?! Zatlieskame tomuto národu?

Slobodne si teda vybral. Snáď ho neprekvapia ani dôsledky. Pretože naše konanie má vždy svoje dôsledky.

Ak si niekto myslí, že bolo zavraždených 1 350 000 ničoho, potom ho asi čaká pomerne desivé prekvapenie. Títo ľudia boli zavraždení za asistencie našej slovenskej spoločnosti. Krv týchto ľudí volá po spravodlivosti. A verte, že to neostane bez odpovede. My kresťania  sme vypočuli Pánovo slovo, ktoré hovorí: Nemýľte sa. Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať! (porov. Gal 6,7)

Niektorí hovoria, a vlastne aj majú pravdu, že evanjelium Ježiša Krista je dobru správou. A teda, že ho máme ponúkať ako radostnú zvesť. Nie ako upozornenie na budúci súd. Každý človek, ktorý už nie je dieťa – ba ešte aj tie, má nasledovnú skúsenosť: Naše zlé rozhodnutia nás vždy dobehli.

Verte tomu, že pokiaľ táto krajina nevykoná pokánie za takúto masívnu nepredstaviteľnú vraždu, je to časovaná bomba. Skôr či neskôr vydáme Bohu počet za tento stav! Môžete si pred tým zakryť oči, ale to je asi tak všetko.

Každý rok si pripomenieme 50 000 židovských spoluobčanov, ktorých slovenský štát vyviezol do koncentračných táborov. A je to správne. Kresťania na Slovensku robili pokánie za ich utrpenie a smrť. Kto aspoň raz za rok pripomenie nie 50 000, ale jeden Milión!

Jeden

milión

tristo

päťdesiat

tisíc

obetí

mužov a žien, ktorí boli zavraždení a ich vražda je oslavovaná dosiaľ ako prejav veľkej krásnej slobody vraždiť. Keď sa niekomu žiada vybrať inej osobe smrť. Obyčajný trest smrti.

Maximálne si dovolíme v tejto krajine namietnuť, či by sa v tej veci nedala podniknúť nejaká tá maličká kozmetika, aby sme liberálov veľmi nevyrušovali v ich ceste do nikam. To je málo. To sa musí zmeniť.

Už teraz žneme ovocie za výchovu žien k tomu, že ich matky boli otrokyne, a oni sa majú stať bohyňami, A mnohé z nich považujú za primerané, aby sa na ceste k tomuto ideálu stali vrahyňami. Veď to je predsa výsada Boha dať život alebo smrť. Zatiaľ vždy všetci, čo sa hrali na Boha, padli. Je to varovanie.

Všimli ste si to aj vy? Nijaké pozitívne argumenty nepôsobia. Uši tých ľudí nepočujú, srdcia sú zablokované. Zatvrdené. Zato v ich ústach rabulistika, sofizmy…

Tak len presviedčajte ženy, že vymýšľate ešte komfortnejší spôsob vraždenia. Aj Himmler mal súcit so svojimi vrahmi a nechal zaviesť humánnejší spôsoby vraždenia. Podstata zostala. Genocída pokračuje.

Slovensko práve potvrdilo trest smrti pre nevinných. Dôsledky sú preto nevyhnutné.

Mnohí majú pocit, že sedia vo vlaku, ktorý ich unáša tam, kde nechceli. Tak teda zdvihnime hlavy. Nie je čas bedákať. Treba naďalej žiadať zastavenie vraždenia! Nič menej.

Ten priestor možnosti ako bojovať od parlamentu cez pomoc ženám, cez finančnú zbierku pre nechcené deti. Je to veľa vecí, ktoré urobiť treba.

Odpor ukazuje, že sa jedná o jednu kardinálnu otázku budúcnosti. Takto sa oddeľujeme od pokolenia, ktoré samo nevraždí, ale vraždu sponzoruje. Je to presne ten druh podpory, akú kedysi dali Nemci Hitlerovi, aby spokojne viedol a realizoval systém vraždenia.

Kresťania, potrebujeme odprosiť Boha za vraždenie v tejto krajine. Potrebujeme sa modliť, aby Boh zachránil každé jedno odsúdené dieťa. Každý jeden deň.

Jonáš, prorok opísaný v Biblii, má skúsenosť, že pokánie obyvateľov mesta zastavilo rozhodnutie Boha zničiť Ninive. Ani Jeremiáš, spomínaný v úvode, nie je bez nádeje. Dá kúpiť pole tesne pred dobytím mesta. Lebo vie, že tu sa ešte bude siať i žať. Tu bude život! Život je hodnota. Život je v Kristovi: V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. (Jn 1,4)