pokračovanie predchádzajúceho blogu
Ďalšou osobou, ktorá nám má priblížiť, aká je jej skúsenosť s Ježišom, je Magdaléna. Autora tu zaujala myšlienka, že Magdaléna nejako musela reagovať Ježiša. Nespoznala ho. A že teda aj rôzne kresťanské vyznania vždy majú nejaký spôsob, ako správne – podľa nich – zareagovať na svojho Boha.
Tu teda si aj riadne rypol do ateistov. Nie žeby prvý raz. Cituje nejakého autora, ktorý tvrdí, že niet na svete ateistu, ktorý by si naozaj nepoložil otázku, či sa náhodou nemýli. Či naozaj vo vesmíre niekde nie je nejaká mimoriadna božský sila, ktorá determinuje všetko.
Ako tak pozerá na pochybnosti apoštolov, autor nás tak upokojuje, ponúka nám, aby sme aj my sklapli! Aby sme boli skeptickí na svoj skepticizmus. Pretože vždy stojíme len na nejakom jednom mieste. Nevidíme celú pravdu. Vždy vlastne zazrieme len roh budovy, len kúsok. Ale dobré otázky predznamenávajú dobré odpovede. Nezabudol nám napísať to, čo počujem každú Veľkú noc. Keby Ježiš klamal o svojom zmŕtvychvstaní a učeníci s ním dokopy, nepoužili by ako prvého svedka ženu Magdalénu, lebo neprísluší to židovskej kultúre.
Nezaprel dobrého spisovateľa pán Keller! Dnes málo hovorím jeho priezvisko. Vo svojej knihe Stretnutia s Ježišom, lebo hovorí, že text stretnutia Magdalény a Ježiša sa mu zdá nežný. A ja veru súhlasím!
Autor si vybral aj takú peknú, masívnu, ťažkú pasáž, kde sa Ježiš stretáva s postavou, ktorá je satan. Prvé, čo nám chce odkázať, že je veľké zlo v tom, že už v 21. storočí nechceme veriť, že by za zlom stála osobná konkrétna bytosť. Hoci ju nevidíme, radšej tvrdíme, že je to vzduch. Len tak, náhoda sa stala… Neskôr v inej pasáži tam nadviaže a povie, že ako vysvetlíme mnohé strašné zverstvá, že za tým a za tým vývojom na planéte treba možno hľadať ľudí. Potom ich konanie hľadať v pláne, ktorý má niekto veľmi zlý, a je to satan.
Hovorí aj to, že sú aj iní ľudia, ktorí veria v dualizmus. Ako Zoroastriani, ktorí tvrdia, že dobro a zlo je vyrovnané, a že ten súboj je nerozhodný. My jasne vieme, ako sa vec má. Identifikujme nepriateľa. Nakladajme s ním podľa Biblie, zvíťazme! Ježiš je mocnejší! Bodka.
text je prepisom relácie
Ľudia, mnohí z nich, majú pochybnosti o svojom spasení. Tu hovorí v ďalšej pasáži, ktorá sa volá dvaja obhajcovia, ako je to s Ježišom. Keď niekto príde po smrti pred Boha, Ježiš povie: „To je môj priateľ. Otec, prosím ťa prižmúr oko. Nesúď ho prísne.“ Autor nám vysvetľuje, že ono to prebieha inak. Ten človek stojí pred Boh a Ježiš o ňom povie: „Pozri, ak ho odsúdiš, ja som už za neho trpel. To by bolo dvojnásobné.“ Tu nejde o nejakú peknú obhajobu. Tu ide o radikálne fakty ospravedlnenia, spasenia, ktoré majú hlboké dôsledky pre nás teraz. A hlavne samozrejme v budúcnosti.
Tu potom nadväzuje aj myšlienkami na Ducha Svätého. Zdôrazňuje jeho poslanie ako Obhajcu, Zástancu. Veľmi krásne tam píše, mňa to veľmi zaujalo, že Ježiš je tri roky s apoštolmi, dokopy nič nepochopia. A potom príde Duch Svätý, v podstate momentálne vedia, čo treba hlásať. Majú odvahu a budujú Cirkev. Rozumejú Ježišovi, jeho učeniu. Už tam niet pochybností, ktoré by devalvovali Ježišove slová. Toto všetko dokáže Duch Svätý. Tam ani viac netreba povedať. Toto potrebujeme! Tu je prameň.
Osoba Ježiša, ktorý sa potí krvou (16:54), keď má ísť na kríž, autori dala autorovi možnosť na veľké plátno. Pýta sa, prečo sa Ježiš potí krvou. Prečo je vystrašený? Prečo pochybuje? Hovorí, že nie! Že Ježiš rozumie: veľmi bolestivý kalich prichádza. Boh mu dáva zažiť niekoľko vecí, ktoré má zažiť ten, kto odsúdený za svoje hriechy, za chyby, za hlúposti, ktoré spravil. A za ktoré musí niekto platiť. A tá prvá je strata blízkosti Boha. Ježiš, keďže sa za nás vydáva, tak mu Otec na chvíľu doprial vidieť svoj hnev. Hnev urazeného Boha.
V predposlednej kapitole sa venuje vystúpeniu do neba. To poznáte! Končí sa Veľká noc, potom je nanebovstúpenie. Už to nie je také slávnostné. Autor sa snaží zdôrazniť: my vidíme to, že sa vzďaľoval. Apoštoli ho prestali fyzicky vnímať. Niečo dôležité sa dialo s Ježišom po príchode do neba. Zasadol po pravici Otca. Uvedený na trón. Malo to dôsledok. To, že prijal telo. Po splnení poslania, potom, čo Otcovi vrátil talenty, ktoré do neho vložil, tak si sadá ako Kráľ na svoje miesto.
Tu sa snaží vrátiť k Magdaléne. Tam je zase to pikoškové miesto. Prečo Ježiš hovorí Magdaléne: Nedotýkaj sa ma, ešte som nevystúpil k Otcovi. A hovorí že, vraj je to inak povedané: Magdaléna, ja dosiahnem ešte inú úroveň a náš vzťah sa zintenzívni. V tej pasáži je zmienka o tom, že Ježiš je mimoriadny veľkňaz. Nie niekto kto ten titul dosiahol.
Ja som sa už bál, že dnes vám nebudem musieť pripomenúť, že som katolík. Ako to súvisí s pánom Kellerom? Veď on je protestant, presbyterián. Nuž on píše o Márii, čo pre protestantov nie je také časté. Protestanti vyznávajú jej panenstvo do doby narodenia Ježiša Krista. Tvrdia, že s Jozefom mali ďalšie deti. V prvom rade ide po slove. Prechádza príchod Gabriela. Tie otázky, komunikáciu, ktorú Mária s ním mala. Mária sa dozvedá, že sa z nej narodí Boží Syn. Ďalej o nejakú kapitolu dve zdôrazní, že pre Máriu to mohol byť šok. Teologicky ju viedli tak, že muselo byť pre ňu neprípustné, aby človek zrodil Boha. Aby sa Boh materializoval. Veľmi sa mu páči, že Mária kladie otázku: „Ako sa to môže stať?“ Na to mala právo, nebúrila sa, neodmietala. Položila rozumnú otázku v úcte. A dostala odpoveď, ktorá jej vyhovovala, pretože súhlasila. A napokon sa s ňou v jej živote začali diať veľké veci, ktoré jej urobil Pán.
To je taká pekná myšlienka. A predsa! Prečo si myslíte, že prišiel Ježiš Kristus na tento svet skrze tehotné, nevydaté dievča v patriarchálnej kultúre, kde išlo o hanbu a česť? Mária naozaj bola obyčajné roľnícke dievča. Úžasné, že Boh s obyčajnými ľuďmi dokáže neobyčajné veci.
text je prepisom relácie
Často niektorí z nás počúvame Božie slovo. Prahneme po odpovediach, po hlbších, niekedy po veľmi konvenčných na otázky, ako mal aj autor. Prečo Magdaléna počula také veci… Prečo Mária tamto… Prečo Filip ono… Tak tu je kniha, kde vám jeden človek ponúka nie odpovede. On myslím ponúka úvahy, myslenie o niečom, rozvažovanie. To mi často chýba v komunikácii. V našom pohľade na svet. Snáď tá kniha povedie niekde hlbšie.
Ďakujem za pozornosť. Nech Vám Pán Ježiš naozaj dá takého Ducha ako mala Mária, aby ste mohli rozmýšľať, klásť mu správne otázky. Pretože ja myslím, že aj v tejto chvíli sa Vám prihovára.
Séria Literárny občasník je venovaná pamiatke Jarmilky Goč Benkovej.
Stretnutia s Ježišom, Timothy Keller, Slovenské evanjelizačné stredisko, Bratislava 2015, ISBN 978-80-88863-71-7
+
Celá debata | RSS tejto debaty