desjano

pokračovanie minulého blogu:

Znovu sa akoby vracia k tej téme dôstojnosti. Hovorí, že Ježiš nebol veľký človek. Naozaj zvrátil hodnotový rebríček, ktorý vtedy vládol v Ríme. Rozdeľoval ľudí na kasty. Dával ľuďom odevy, podľa ktorých sa mohli rozoznať chudobní, bohatí, najbohatší, ktorí sa separovali. Indický kastovnícky systém je krásnym obrazom toho, čo sa v staroveku dialo. A čo Ježiš Kristus zavrhol. Cirkvi prikázal, aby nerozlišovala medzi chudobným a bohatým. Aby chudobní mali popredné miesta. Nie tí, ktorí sú bohatí! Toto rovnako platí aj o prístupe k nepriateľom. Zavádza úplne nový spôsob myslenia.

 
text je prepisom relácie

Chcel by som rýchlo poznamenať: John Ortberg je Protestant. Veľmi sa mi páčilo aj to, že pekne píše o spoločných dejinách kresťanstva. Tým pádom aj o Katolíckej cirkvi, ktorá je mojou domácou cirkvou.

Také porovnanie, že keby niekto dostal otázku niekedy okolo roku sto: Čo dlhšie vydrží? Vidiac silu rímskej ríše. A vidiac tých pár učeníkov, ktorých mal Kristus. Nuž… Vy by ste si koho tipli?

Pekným exegetickým momentom je, že autor sa akoby vyberá za Ježišom do jeruzalemských ulíc a inde. Ako naňho tlačia ľudia otázkami a zvlášť farizeji. Zelóti čakajú revolučný počin. Farizeji očakávajú, že ho dobehnú, že ho nachytajú pri ťažkých otázkach, ktoré vtedy Izraeliti riešili. Otázka naozaj znela ťažko. Komu hodno platiť dane? Cisárovi či Bohu? Kristus odpovedal tak, že tou odpoveďou sme si pomáhali za komunizmu a budeme si pomáhať aj v tejto post postmodernej spoločnosti.

Dnes vás chcem pozvať k tomu, aby sme šli chváliť. Chváliť Ježiša. Niektorí robia worshipi… iní majú iné metódy. Náš dnešný autor to robí formou knihy. Poďme si rýchlo dačo prečítať! (vo zvukovej verzii nasleduje tretia ukážka)

Okrem farizejstva si autor knihy „Kto je ten muž?“ vybral ďalší aspekt, ktorý ma zaujal. Či sme si dobre všimli učeníkov. Pred Ježišovým umučením nič moc… Rozutekali sa okrem jedného. Po jeho smrti nič moc… Po jeho vzkriesení – už sa niečo dialo. Ale i tak to nebola nejaká veľká masa ľudí a nevyzeralo to veľmi šťastne. Viacerými kruhmi sa v tejto kapitole venuje tomuto problému. Akých učeníkov to Ježiš nalovil. Prečo si vybral ľudí, ktorí to za tri roky veľmi nezvládali. Ale čo sme my lepší ako apoštoli? Tu je krásny citát. To vám prečítam.

„A predsa, ako to napísal Holden Kavhelt Ježišovi nasledovníci sú mu často takí užitoční ako diera v hlave.“

On tam potom napríklad spomína svätého Antona. Ten Ježiš Kristus taký neúspešný v mnohých učeníkoch, akoby by predsa žiaril. Predsa sa muselo niečo podariť, keď po dve tisíc rokoch tu ešte stále sme. Ešte stále vieme vidieť medzi sebou mnoho ľudí, ktorí úprimne boli ovplyvnení Kristom.

Ďalším územím, kde Ježiš zasiahol nesmierne reforemne je manželstvo. Autor veľmi detailne poukazuje na rímsky, quasi pohanský prístup k manželstvu, kde muž mal to hlavné slovo aj v tom, že mu bolo priam doporučované, aby žil aj mimomanželským sexuálnym životom. Kde boli celé štruktúry rôznych druhov manželstiev veľmi utilitárskeho charakteru. Ježiš prichádza s reformou veľmi tvrdou na tú dobu. Požiadavkou jeden muž, jedna žena v jednom manželstve spolu s ním.

Mňa samozrejme lákala kapitola, ktorá sa venuje umeniu. Už jej názov napovedá, že znovu budeme chváliť: „Bez paralely v celých dejinách umenia“. Hovorí, že Ježiš po sebe nezanechal jediný poriadny portrét, nič… A predsa je jediným mužom v celej histórii, ktorý je najviac zobrazovaný v každej dobe, v každom storočí. To už naozaj niečo znamená. Autor tu vymenúva niekoľkých tvorcov, maliarov… Venuje sa aj tomu, aký zážitok mal on so svojou manželkou z návštevy jedného muzikálu.

Posledné kapitoly takú jednotnú niť. Volajú sa jednoducho, dobre sa to zapamätá: Piatok, Sobota, Nedeľa. Samozrejme sa venujú triduu Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania. Jedná sa o veľmi hlboké náhľady do týchto problémov. Autor sa rozhodol – zvlášť v piatok, v kapitole piatok, ísť takou retrospektívou. Ide od Ježišovho zatknutia k Getsemani, k poslednej večeri. Akoby okľukou. Hľadá hlbšie veci. Nehovorím, že je to nejaký zázrak, ale ten rez tam cítiť, že je to Dobre napísané.

Potom je to Sobota, kde hovorí, že je to taký deň ticha. Taký deň nič. V piatok veľkolepá smrť. V nedeľu veľkolepé zmŕtvychvstanie. Sobota naozaj taký deň, keď sa nič nedialo. Ticho pred veľkou búrkou. (vo zvukovej verzii nasleduje posledná ukážka)

 
text je prepisom relácie

Kniha je veľmi dobre napísaná. Oplatí sa ju čítať. Pre mňa je to taká protestantská kniha, pretože mám aj jednu katolícku. Volá sa: Ako katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu. Nesie sa vo veľmi podobnom duchu. Napísali ju Thomas E. Woods, PhD.

Je dobre počúvať dobré veci o Ježišovi. Povzbudiť sa. Okrem apologetiky, nevyhnutnej pre našu nádej a pre odovzdávanie tejto nádeje, hlbšie sa ponoriť do Božieho slova a vidieť, čo tam preniká našu kultúru. Čo nás mení.

No… Túto knihu si môžte prečítať. Alebo urobte to! Ďakujem za pozornosť!

Nech Vám Pán požehná hlboké zážitky pri poznávaní toho, ako hlboko mnohých ľudí zasiahol. Ako hlboko chce zasiahnuť vás!

John Ortberg Kto je ten muž?, Bratislava – Slovenské evanjelizačné stredisko, 2014, ISBN 978-80-88863-68-7

Woods, T. E. Jr. PhD: Ako katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu, Bratislava : Vydali redemptoristi – Slovo medzi nami 2010, ISBN 978-80-89342-15-0

+