desjano

Chcem si s bratmi a sestrami priam naprieč Cirkvami pripomenúť zvlášť tento rok príchod Cyrila a Metoda sem do tohoto priestoru. Tento rok však zvlášť. Veci plynú vedľa seba. To zvláštne je, že ten čas od príchodu podnes sa sám premostil. Stalo sa tak niečím, čo nemá obdobu v dejinách našej miestnej Cirkvi, ktorá sa dovoláva biskupa Metoda, nie už tak Vichinga. Arcibiskup Róbert Bezák bol odvolaný.
Už mnohí predo mnou napísali veľmi veľa pozorovaní, myšlienok. Dovolím si pridať pár slov. Je to trauma. Hovorím úprimne tak ako ma k tomu vedie úprimnosť v Kristovi Ježišovi. Dnes nikto z rôznych skupín nedocenil, aká trauma sa tu stala. Vraj padla otázka: „Znesie slovenská Cirkev odvolanie arcibiskupa Bezáka?“ Koľko rokov bude treba, kým sa s týmto vysporiadame? Je to bolesť, ohromenie, niečo, čo vyrazilo dych. Veľa ľudí, ktorí celým srdcom žijú pre Krista a pre Cirkev, zažili šok.

Nie je to zvláštne, že sa to odohralo práve v tomto čase?

Mnohí sa obávali, že médiá a rôzni ľudia, ktorí sa vyjadrujú, zneužijú situáciu proti Cirkvi. Nie. Zatiaľ som nič také neregistroval. Vyjadrenia boli korektné, rešpektujúc obidve strany. Vyjadrenia od katolíkov napospol vyjadrovali jednotu s Cirkvou, aj s jej vedením. Toto je dôležité si všimnúť – hlavne u oponentov. Vyjadrili však aj to, že dobre, ale že nechápu….

Myslím, že môžeme urobiť len to, čo urobil o. Róbert! Prijať rozhodnutie pápeža.

Jedno je isté. Rozhodnutie bolo nevatikánsky rýchle, vykonané do bodky. Nedali mu inú diecézu. Čiže ako s biskupom s ním nerátajú… A ak sa bude chcieť „emeritne“ usadiť… kto ho bude chcieť?

Tak teda čo spravil? Čo je tá vina, za ktorú šiel preč? Tá vina musí mať hodnotu 1150. Nie, tak otázka neznie… Máme to my, čo sme členmi tejto Cirkvi, právo vedieť? Sme laici, sme Christifideles laici, ba domestici Dei a chceme veciam porozumieť. Veď to bol môj, náš Majster, ktorý povedal: „Nič nie je také skryté, aby sa neprezvedelo.“ (porov. Lk 8,17)

Jedno je isté, nie sme na konci príbehu. Ale dnes sme dnes…. Teraz nastala časť onoho biblického preosiatia. Róber Bezák šiel do horúceho priestoru a podľa jednej strany sa mal popáliť. Zobrali ho však od požiaru skôr, akoby ho zahasil.

Tak ako? Ako sme naložili s dedičstvom, ktoré nám tu pred tisíc rokmi nechali? Podľa toho, čo vyčítajú o. Róbertovi, ako má vyzerať pastorácia…? Vedia niektorí ľudia, že koncil už bol? Vedia, ako to zvládli práve naši otcovia zakladatelia? Cyril a Metod. Ich životopis sa opakuje…

Akú formu to má dnes? Ako to prešlo dejinami? Čo sme to vlastne dostali? Čo z toho zvýši po tejto ofenzíve ateistického liberalizmu, ak komunita kresťanov a katolíci sú jej najväčšia časť, ostane apatická a sama sebe bude píliť konár?! Po 1150 rokoch.

Som hrdý na to, že otca Róberta poznám. My v Detve sme mali tú česť mať ho ako kaplána. Môžem povedať, že sa vôbec nezmenil. Jeho zápal, zmysel pre spontánnosť, osobné zainteresovanie, ľudskosť. Cítim sa povinný vydať mu toto svedectvo. Nevedeli sme dosiaľ, akou výnimočnou osobnosťou je. Ale skúšky ukazujú skutočnú hodnotu ľudí.

Čo k tomu dodať. Naplno by som sa chcel pripojiť k slovám bratov:

Arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka si vážime ako človeka, rehoľníka aj biskupa a vyjadrujeme mu podporu a solidaritu.
Vyjadrujeme nádej, že táto ťažká skúška, ktorá odkryla slabé miesto slovenskej cirkvi, dala do pohybu dianie, ktoré môže prispieť k jej väčšej zrelosti, ak budeme dôverovať Bohu a zostaneme otvorení pre úprimnosť, spravodlivosť, vzájomnú úctu a ochotu riešiť problémy transparentne a komunikovaním o nich.*

*text doslovne prevzatý zo stránky http://www.dominikani.sk/