Je to ešte stále krátky čas, čo Slovensko zažilo návštevu pápeža Františka. Medzi inými pravdaže stretnutie, ktoré chcel sám pápež. Chcel stretnúť Rómov na Luníku. V každom prípade sa jednalo o veľký deň všetkých, čo pracujú v tejto pastorácii.
Padlo veľa pochvalných slov, veľa hodnotení. Chcem vašu pozornosť upriamiť na vizuálnu a z časti organizačnú stránku stretnutia práve na Luníku. Nebudem sa venovať tomu, na čo boli financie, na čo nie. Ani na možnosti, skúsenosti. Či na to, čo Vatikán áno a čo nie… Chcem popísať výsledok.
Estetiku a úmernosť už vynašli
Pokiaľ si spomeniete, stretnutie sa riešilo formou dvoch pódií. Toto sa ukázalo ako kontraproduktívne. Už len fakt, že hľadisko s divákmi sa orientovalo smerom k tribúne, kde mal sedieť pápež, je výpovedný. Vzhliadnutie sprievodného programu vyžadovalo pootočenie. (Pokiaľ by sa všetko odohralo vo väčších rozmeroch, tento problém by pravdaže zanikol.) Pri bežnej hudobnej, či tanečnej alebo dramatickej produkcii toto bežné určite nie je. Rozumiem, že podstatou bolo stretnutie s pápežom, ale takto odrezať divákov je neprirodzené, ba nesprávne.
Pódium, kde prebiehal sprievodný program, bolo malé (nízke, nižšie ako vedľajšie). Jednoznačne neodpovedajúce požiadavkám a významu stretnutia. Nie je jasné, prečo tam nestálo jedno solídne, odpovedajúce pódium. Komentár, ktorý som zachytil, že to malo vyjadrovať jednoduchosť, je len taká záplata. Musíme si uvedomiť, že zvlášť pri tanci a divadle je účinkujúci objekt v priestore. Ak ho natlačím do malého priestoru, automaticky znižujem kvalitu jeho práce. Toto si musíme uvedomiť. Existujú aj požiadavky, ktoré sa týkajú estetiky, vkusu a dramaturgického myslenia. Priestor je žiaľ jedna základná požiadavka. Skúsenosť kresťanov, že kapelu môžem niekam natlačiť a nejako to už len bude…. žiaľ nijako neplatí v momente, keď je tu tanec, či dramatické umenie. Režisér programu si vymyslel akési štyri monštrá. Zaberali i tak malý priestor. Ich výrazová hodnota neprekročila prvý plán.
Malé pódium napokon neprinieslo práve najlepší pohľad ani na kapelu a zbor. Ak by sme už aj pripustili, že si nevieme vymyslieť adekvátne priestory, čo sa rozmeru týka, zbor mal byť jednoznačne vyššie. Mali byť vytvorené výrazne vyvŕšené schody. Takto to pôsobilo dojmom, že pódium má výšku, avšak jeho výška na nič neposlúžila.
Rovnako ako nešťastné možno hodnotiť osvetlenie. Nie je pravda, že za denného svetla je temer nevyužiteľné. Svetlo mohlo vyzdvihnúť ľudí na pódiu, ale toto sa nestalo. Rovnako v niektorých momentoch sa mohlo zdať, že sám sv. otec nie je dobre osvetlený.
Sám pápež sa stal segregovaný…..
Pápež sa chcel stretnúť s Rómami. Organizátori ho doslova oddelili od vedľajšieho pódia, kde títo ľudia reálne stáli a chceli byť pri ňom. Nech na nás nikto nejde s rečami o bezpečnosti, keďže o hodinu na to vidíme pápeža na Lokomotívne doslova obľahnutého ľuďmi z každej strany. Naozaj zvláštne riešenie, keď niekoho príde navštíviť významný muž a oni ho separujú. Nedáva to zmysel.
Rovnakým dojmom pôsobilo hľadisko. Divák videl veľa kovových mantinelov, ktoré mali brániť voľnému pohybu osôb. Dokonca sám premiér sa ocitol v takejto izolácii. A znovu…. pápež, ktorý sa rád obklopuje normálnymi ľuďmi, sa takto sám ocitol fyzicky a vizuálne oddelený. Otázka je, na čo tam ten kresťanský premiér aj so suitou prišiel zapózovať. Veď hneď sa potom aj porúčal….
Domnievam sa, že rozloženie priestoru bolo zle nakomponované. Robilo to dojem ako mechanicky zhotovená zmenšenina veľkokapacitných stretnutí.
Obsadenie hľadiska je ďalšia kapitola, do ktorej sa však nechcem hlbšie púšťať. Jeden z ľudí z rim. kat pastorácie sa pre Postoj vyjadril, že u Rómov na Luníku nebol záujem o stretnutie. Zrejme na celom Slovensku. Pohľad do hľadiska naozaj neprinášal radostný pohľad. Dosť veľké prázdno. A … aj ticho. Od Rómov by ktosi čakal divokosť, výkriky… nič… Všetko normalizované, paušalizované. Akurát všade prítomný hovor. Ľudia sa bavili medzi sebou (až do príchodu pápeža). Slovensko celkovo pozitívne prekvapilo účasťou, tu však nastal pravý opak. Naozaj sa nestala nijaká drobná chybička na strane organizácie stretnutia? Vzbudzuje to dojem, že táto stránka stretnutia bola podcenená.
O to viac sa potom ukazovala tá dichotómia s dvomi pódiami ako nepriaznivá.
Televízne prenosy
Ďalšou otázkou je, čo vlastne videl divák. Aký dojem si odniesol. Zvlášť ten, ktorý nemá skúsenosť s touto službou.
Prenos, ktorý priniesla RTVS, ponúkal jasné vysvetlenie. Ťažisko dali na rozhovor v štúdiu (a neskôr na Lokomotívu). Program priniesli len v niekoľko málo ukážkach. I tieto zábery pôsobili dojmom, že kamera je počtom jedna a neustále sníma z relatívne jedného smeru. Pravdaže lepšia situácia nastala pri sprostredkovaní pápežovej prítomnosti.
Prenos, ktorý priniesla tv Lux umožnil vidieť celý program. Rozmiesenie kamier na popísanie priestoru, či dostatok (odôvodnených) detailov asi neprišli do plánu….. Celkovo veľmi priemerný prístup na to, že situáciu poznali dávno dopredu. A že priamo z ich radov bol dosadený aj režisér programu.
Ako to inde šlo……
A potom blesk z čistého neba…. Zrazu je tu Lokomotíva. Nemám nijaký osobný dôvod ani na kritiku, ani na chválu. A predsa. Kdesi to nešlo, inde to zas možné viditeľne je. Priestor nádherný upravený a naplnený. Veľká, dôstojná tribúna, krásna grafika. Dobre osvetlené. Spevácky zbor zrozumiteľne uložený do výšky. Pápež obklopený ľuďmi. Prenos RTVS na vysokej úrovni.
Ľudia, či mladší, či straší pôsobili sviežo, prirodzene. A ich živé reakcie adekvátne odpovedali tomu, ako si pápež želal komunikovať s davom. Aj keď každé svedectvo končiace otázkou pôsobilo príliš pripravene a nespontánne. O to viac zaujal príhovor pápeža aj z hľadiska kompozície, keď neodpovedal lineárne, ani sa nenechal spútať otázkami, skôr ich anticipoval.
(Hoci sa ku mne dostala kritika za nezvládnutú organizáciu na Lokomotíve pri pohybe osôb pri vstupe a výstupe zo sektorov, príchode a odchode z miesta konania. Tieto informácie mám len z počutia, neviem ich verifikovať.)
I tak to predsa dopadlo dobre……
Jedna z mojich rómskych sestier v Kristovi mi vysvetľovala, ako silne na ňu zapôsobil prejav, ktorý povedal pápež na Luníku. A ja jej to pravdaže verím. Aj pri tejto príležitosti predniesol pápež ľudsky, rétoricky zaujímavý prejav. Môže nás len mrzieť, že ktosi tam zabudol pripísať požehnanie pre Grécko katolícku rómsku misiu.
Zmyslom môjho príspevku nie je bezbrehá kritika, ako by sa mohlo niekomu zdať. Aj pastorácia Rómov sa musí začať učiť, ako sa verejne prezentovať. Čo chce o sebe povedať. Ako aj to, akou formou. Ako zvládať ciele, ktoré patria do oblasti estetiky, dramaturgie, práce s televíznou technikou.
Nech Boh žehná pastoráciu Rómov!
Celá debata | RSS tejto debaty