desjano

Držím v rukách knihu, v ktorej by sa mohli nájsť dôkazy, ktoré som hľadal. Po prečítaní knihy by ste iste mali rovnako pobúrené názory možno práve tak, ako ja. Napríklad niečo ako pštros v piesku. Ako nekonečné hrabanie sa vo vlastnej malosti. Zatiaľ čo my tu štvrťstoročie preciedzame chrobáka, inde ľudia naozaj bojujú za Krista. A to práve takí, u ktorých by to človek nečakal.

(Text nie je úplným prepisom relácie)

Ježiš Kristus si nachádza ľudí do vzťahu so sebou aj medzi moslimami… Teda v prostredí, ktoré je nesmierne nehostinné. Toto je téma knihy s rovnomenným názvom, ako je názov mojej recenzie. Je prínosné, že na Slovensku tento preklad máme. Podáva nám správu v jazyku, ktorému rozumieme. Myslím tým myslenie kresťanov.

Už v úvode nás jeden z autorov upozorňuje, že si zvolili románový spôsob rozprávania, ktorý v akomsi spojení zahŕňa viacero príbehov. Zdôvodňuje to tým, že potrebujú zachovať utajenie hrdinov svojich príbehov. Zvolená forma nie je bezproblémová. Fajnšmeker je iste zvyknutý i na jemnejšiu a delikátnejšiu prácu so slovom. V skutočnosti má kniha dve časti, práve sme si priblížili štýl tej prvej.

Približuje sa tu príbeh Butrusa, ktorý na koniec štúdií v Anglicku prijme Kristovu výzvu na evanjelizáciu vo svojej rodnej krajine. Chce vytvoriť nadcirkevnú organizáciu, ktorá by jednak podporovala existujúce Cirkvi na území jeho rodnej moslimskej krajiny, jednak vytvoriť priestor pre konvertitov z moslimov.

Deje sa tak v prostredí, ktoré je voči kresťanom krajne nežičlivé. Hlavne v prejavoch Moslimského bratstva. Paradoxne práve z jeho radov sa obráti muž, ktorý má napísať spis proti Indžilu, Novému Zákonu. V momente, keď sa doma prizná, že uveril v Krista ako osobného Boha, rodina má povinnosť ho zabiť. Preto z domu uteká. Butrus hľadá možnosti a to aj finančné, ako takýmto ľuďom pomôcť.

Cirkevné prostredie je opísané ako pomerne zastrašené neustálymi hrozbami vypálením kostolov a vraždením. Neviem či je to problém autora alebo prekladateľa, ale akosi nevie rozlíšiť medzi farnosťou a zborom. Napriek tomu vzťahy cirkví sú popísané ako nadštandardne ekumenické.

Vyvstáva pre nich otázka, či sú stále cirkvami, ktoré majú misijný zámer, alebo sa budú báť. Zároveň, ak prídu noví ľudia, čo s nimi… A to aj v potrebe transformovať ich myslenie z moslimského na kresťanské (hlavne v otázke manželstva a modlitby).

Dlhoročná práca Butrusa a jeho organizácie nezostane nepovšimnutá. Tajná služba sa zaujíma o neho, o ľudí okolo neho. Dokonca ich surovo mučí. Otrasný je prípad dievčiny, ktorú unesú, zneužívajú a potom predajú inému mužovi doslova za otrokyňu. A to len preto, že je kresťanka. Násilím musí vyhlásiť, že sa stáva moslimkou. Keďže toto nezabralo, extrémisti v zle (ne)tajenej koordinácii s miestnymi vládnymi orgánmi siahnu k vražde dvoch aktivistov, konvertitov z islamu. Paradoxne smrť je pripísaná kresťanom.

Butrus a ďalší musia opustiť krajinu pod hrozbou smrti. Ocitajú sa v osobnostnej a kresťanskej kríze. Ako v celom deji, i tu je dôležitá postava brata Andreja, koordinátora z Holandska. Vysvetľuje, že najväčšia výzva, ktorej kresťan čelí, je strach o seba, o svoj život. Poúča o potrebe úplne sa vydať Kristovi.

Druhá, kratšia časť knihy, je priamym príhovorom brata Andreja. Opisuje svoje stretnutia pod paľbou s novými kresťanmi s islamu. Ďalej pobáda čitateľa k tomu, aby zaujal stanovisko. A to v prvom rade k islamu. Pobáda k odpusteniu, ktoré dokáže premieňať našich nepriateľov.

V našej krajine čelíme problému migrantov. Sme na tom tak zle, že naše Cirkvi neboli veľkorysé k prijatiu ľudí, ktorým hrozí smrť. My všetci, kresťania, sme súčasťou mystického tela Cirkvi. Zahŕňa aj ľudí a komunity, ktoré trpia za Krista. Kedy sa náš postoj zmení a budeme schopní im podať pomocnú ruku?

Tajní veriaci, autori: brat Andrej a Al Janssen, vydalo Slovenské evanjelizačné stredisko, Bratislava 2012

(Text nie je úplným prepisom relácie)

+