Založ si blog

Kým oblohou

Kým oblohu križujú letiace pierka škovránkov, kým sa v horách ozýva beh sŕn, kým pierko zostupuje dolu, kým cítim vietor v tváry, stále mávam nastavenú dlaň. Otočím sa za oblohou. Možno poletí, povznesie sa, vznáša sa od oblakov také obyčajné pierko. Môžem byť pútnikom oblakov. Ukrytý v perine oblaku, v bielom mráčiku, že ma nevidno.

Kým pamätám mäkkú rúčku, kým ráram dni, kým pierko padá a ja ho chytám, kým cítim vietor v tváry.

Teraz neviem…… bol to obrázok, či to bol preľud, čo sa stráca v krajinách mysle. Videl som lúku. Tráva bola dosť vysoká, už odovzdala farbu pre ďalší rok kvetov, žltou sa odela. Cez lúku viedol chodník pod steblami, zlomenými, ohnutými.

Napokon. Padali ťažké kvapky dažďa. Ba sneh prikryl všetky obrazy vzácnych vecí. Ale ja stále vnímam ten kraj. Neschádza mi z rozumu, z krajín mysle, kým mi vietor naráža do tváre. Kým pierko pristane, nežne, jemne. Nie inak. Len jemne, nežne.

Nepoznám cestu, nepoznám smer. Strácam sa v korunách vysokých stromov. Pamätám si lúku. Mala už žlknúcu trávu, bola pokrytá zlatom. Ako žltý podnos plný zlata. Na konci lúky vždy vidím jej postavu. Zahmlenú. V jemnej hmle. Jej dlhé dlhé vlasy nad dlhými steblami trávy, kým biela obloha sa skláňa stranou.

Potom pozývam Boha, aby prešiel stredom toho obrazu.

Kráča ku mne. Vždy ma prepadne strach. Čo jej poviem, kým padá pierko. Skláňam sa a klesám nad steblami trávy. Dychtím vidieť jej tvár v tom sne, v krajinách, kým mi vietor hladí tvár. A moje líca. Horia sobotou.

Aké ste vysoké stromy, aká je dlhá lúka, ako dlho prichádza ku mne, kým sa ľakám a neviem, čo jej poviem.

Občas staviam hrad. Ale napokon po ňom nezvýši ani tak kopa piesku v pieskovisku, ako hŕba slov. Ale pravý hrad stojí pevne, nepohne sa. Lebo skutočným hradom je Boh.

Ja nikdy len tak nezavriem dlaň. Stojím, čakám, dlaň plná vetra a pierko sa vznáša ovzduším.

Ona tam stojí, zdá sa mi krásna. Zdá sa mi taká povznesená, taká pevná. V diaľke svieti hrad. Ona povie pár viet. Svieti. Ja viem. Viem, verím. Keby som mal jedným slovom výjsť jej v ústrety, keď kráčam trávou priamo oproti nej, poviem Tvoja štedrosť.

Nedokážem povedať veľa… Mám otvorenú dlaň, pierko letí. Vznáša sa. Otvor svoju dlaň, srdce, myseľ, spolu, Boh.

bloo_word02

+

Domodrenie

01.05.2024

Pelegrini – nikdy!

04.04.2024

Je tu druhé kolo a ako je mu vlastné, sú tu len dve voľby. Vyberať naozaj nie je veľmi čo. Budem voliť Korčoka, hoci nie rád. Avšak pri pohľade na pána Pelegríniho nemám na výber. Nie je čo riešiť. Ocitli sme sa v čase, kedy si neželáme výmenu vlády viac ako v bežných rokoch, kedy tak sledujeme vlastné politické preferencie. Krajina sa znovu dostala na hranicu [...]

MS KC fotografie

12.03.2024

Milan Sládek Krížová cesta Ďakujem Emílii Mihočovej za zaslanie fotografií a súhlas s ich publikovaním. Všetky fotografie nafotil Dušan Majerník©Východný dištrikt +

Litva, NATO

Rusi testujú hranice NATO v Pobaltí. Čo urobí Západ?

30.05.2024 06:00

Šéf Kremľa Vladimir Putin v roku 2016 vyhlásil, že sám nevie, kde sa končia hranice Ruska. Zároveň povedal, že to bol vtip. Smeje sa ešte niekto?

Bezpečnostná rada, Robert Kaliňák, Matúš Šutaj Eštok, rokovanie vlády, Tibor Gašpar, Pavol Gašpar

Návrat do starých koľají? Po atentáte je spoločnosť rozdelená ešte viac. Čaká sa na Fica, nastupuje „efekt covidu“

30.05.2024 06:00

Pozornosť sa zo snahy o politické zmierenie rýchlo obrátila na médiá.

Náučný chodník, Vršatec, Biele Karpaty, mReportér

Pohraničie s Českom skrýva to, čím sa Slovensko môže stále chváliť: Lesy, lúky a krásne kopce

30.05.2024 05:00

Zábery, ktoré zachytila mReportérka Ľubka Šeroňová.

Island, erupcia, sopka, Grindavík

Na islandskom polostrove Reykjanes sa začala od decembra už piata sopečná erupcia

29.05.2024 22:19

Meteorologický úrad zaznamenával pred najnovšou erupciou v oblasti približne 400 zemetrasení.

desjano

človek, umelec, kresťan

Štatistiky blogu

Počet článkov: 161
Celková čítanosť: 331827x
Priemerná čítanosť článkov: 2061x

Autor blogu

Odkazy