Aj ja som bol vtedy na námestí. Uctiť si 17. november je dôležité. Dôležité pre nás všetkých, ktorí máme radi svoju vlastnú osobnú, ale i spoločnú slobodu. Zároveň nám to pripomína naše povinnosti k pravde a spravodlivosti ako takým, ale aj ku krajine, do ktorej sme daní, aby sme sa o ňu starali. To nám vnuká obozretnosť voči neuveriteľným ohrozeniam slobody, ktoré sú dnes viac či menej zjavné.
Je tu niekoľko vecí, ktoré si treba pripomenúť. Komunistický režim je viac ako nemorálny, je rovnako zvrhlý ako nacistický a patrí k nemu. Stále je tu otázka, ako sme mohli dopustiť, že nám vládnu jeho pohrobkovia. Niektorí z nich dokonca boli exponentami tohoto režimu, katmi… Tu vzniká zvláštne historické nevedomie občanov tejto krajiny. O komunistoch hovoria len ako o obetiach. Veď potrebovali urobiť karieru… prežiť… A čo teda robia dnes? To isté. Karieru. Obyčajnú karieru, nie výkon služby pre verejný prospech. A to tak, ako ich naučili v prípravke pre komunistov: bezohľadne voči občanom, ich záujmom a potrebám. O to viac však veľkohubo zdôrazňujú, že len oni ich vedia zastupovať. Teda sa zdá, že bývalí komunisti nie sú ktovieako osožní tak v ľavici ako v pravici. Česť výnimkám.
A ich obete…. Za 25. rokov sme sa nevysporiadali s ničím. Nedostali dokonalejšie zadosťučinie. Sem tam nejaký článok, ale nie celospoločenské uznanie. Ústav pamäti národa ešte ako tak pracuje, to je jediné, čo ma v tomto kontexte teší. Kedy sa tieto obete dočkajú múzea, memoriálu, či hodnotých pamätníkov? Veď komunisti na rôznych úrovniach riadenia nášho štátu predsa majú dlhoročnú prax v stavaní pamätníkov. Len pre svoje obete sa im nechce.
Kedy Slovensko docení Sviečkovú manifestáciu a zástoj kresťanov v nej? Kto docení odboj kresťanského disentu a obete, ktoré priniesol?
No ale čo od nich čakáte? Od boľševikov? A čo čakáte od občanov? Jeden z vodcov novembra, František Mikloško, povedal niečo zarážajúce. Vraj si napokon nemohli veľmi vyskakovať, lebo po prvých plných námestiach bolo po všetkom. Ľudia viac neprišli… Nepripomína to protesty Gorila? Tak, čoho sa majú títo ľudia obávať? Akej verejnej kontroly? A napokon… nie sú vždy znova demokraticky zvolení? Potom sa nie je čomu čudovať. Ľudia vždy znova často podľahnú demagógii, mediálnemu tlaku, reklame, manipulácii. Nehľadali však ľudia na námestiach skôr prosperitu ako demokraciu? Naozaj im toto oboje tak chýba? Lebo ani pre jedno sa veľa zo strany občanov nedeje, žiadna alebo malá občianska statočnosť. Prázdne námestia. Len Štúrom oplakané fňukanie pod perinou.
Najväčšou stupidnosťou budú prejavy o slobode. Tých, čo ju ničia. Disidenti zmierení s osudom.
A to všetko v čase, kedy sa musíme pripraviť na to, že demokracia sa stáva len prázdnym slovom. Ako vysvetliť, že nejaká loby, ktorá si eufeministicky hovorí LGBTI loby, rozhoduje? Odkiaľ sa berie jej vplyv na vlády? Na Brusel? Kto ich vzolil? Kde je doklad, že naozaj zastupujú záujmy spomínaných minorít? Prečo odrazu väčšina bude perzekvovaná touto loby? Nie homosexuálmy. O nich im vlastne nejde… V každom prípade nezmysly ako päť pohlaví…, zákony na zatváranie ľudí za výroky proti loby… Tlak na sexualizáciu verejnosti, a predovšetkým detí. Plán na odoberanie detí. Toto je sloboda? Toto je tá EU demokracia?
Alebo keď sa proti nim ozvete? Odrazu ste občan druhej kategórie. Nepriateľ, ktorého možno len zničiť. Myslím, že obyčajný človek sa nestačí čudovať, kam nás tá skvelá nová stratégia pre mužov a ženy a deti vedie…
Priznám sa, že správanie LGBTI loby sa mi zdá ako správanie hada. Sú riadne slizkí… Veď oni nič… Oni sú nositeľmi dobra, slobody… a svetla… Pritom pravda je opak.
Väčšina verejnosti ešte spí. Ešte sa len pousmejú, keď sa tieto nezmysly prederú pekne precedené nacenzurované médiami. Ešte stále veria, že sa jedná len o paniku, ktorá prejde. Také nezmysly tu nikdy neboli… ale… Aj komunizmus prišiel a taký teror tu nemal obdobu.
Počúvam lídrov novembra, či iných a ich heslá, že nikdy nedovolíme fašistom a komunistom, aby nás okradli o slobodu… Som zvedavý, kedy tam pripoja LGBTI loby, kedy precitnú, že nová doba si vymyslela to isté, len to má nové meno. Raz je to národnosť, raz robotník, teraz rod…
Na svete sú len dve pohlavia. Muži a ženy. Normálna je rodina muža a ženy, ktorá jediná je prirodzeným miestom pre deti. Pre sexuálne menšiny zákony tejto krajiny i doteraz zabezpečovali bezpečnosť a pokojný život v tom, čomu veria.
Naša krajina má šťastie. Inde gender šialenstvo už naberá slušné otáčky. Stačí len trochu sledovať správy, prejsť si to. A použiť viac zdrojov. Ďalším šťastím je reakcia, ktorá môže mať meno 80 000 v Košiciach. Ale v prvom rade v týchto dňoch to bude chystané referendum o rodine, kde sami sebe, našim ídeovým odporcom, ale aj Bruselu a celému svetu, chceme hovoriť to, čo považujeme za správne. Chceme zobrať svoj osud do svojich rúk. Nedáme ho zadarmo do rúk ľudí, ktorí sú nepriateľmi ľudskosti, milovníkmi kultu smrti. Konáme tak narozdiel od nich pokojne, bez nenávisti, bez mediálneho alebo iného tlaku a zastrašovania. Zdvihnime hlavu a v mene slobody podporme referendum o rodine.
Modlime sa za víťazstvo pravdy, za tých, čo nám vládnu. Ako kresťan píšem, nech je Boh s nami!
+