Vypočujte si text poviedky Janka Neriho: Televízia sa zatvárila tmavo. Kedže ide o video formu, je tam aj nejaký pokus dostať do toho ďalší rozmer. Je tam hra so svetlom a tmou, s odrazmi. To všetko poskytuje mnoho symbolov. Nechcem dávať hotové diagnózy a pohľady ani vo vizuále. Každý z nás si tam nájde svoju interakciu. Je mi jasné, že je to práve pre malý okruh ľudí, ale o to viac to dobre padne. Je predsa čas, keď si ľudia robia radosť navzájom i sebe. My ľudia sa zavše prekvapujeme, čo to vlastne žijeme ako bežnú realitu, a že je potrebné ju prehodnotiť. Uvidíme, ako sa zavárite Vy….
(prepáčte, nie je možné vložiť prehrávač)
Ak sa pýtate, dobre. Je tam napríklad pohľad na televízor, ktorý je vlastne vypnutý. Je to také zaostrenie naň v inom svetle (doslova neelektrickom). Hľadíme naň ako na predmet a ako na fenomén.
Pohľady na tv sú dlhé. Ale všimli ste si, koľko inak naň hľadíme a ani to nevnímame, že hodiny bežia?
Je tam aj pohľad na premety. Napríklad sviečka, pohár, Biblia, ruka. Ukazuje, že aj okolo nás sú veľmi zaujímavé farby, predmety… Ale my často čakáme niečo televízne…
Sú tam aj zábery zo scénky. V tejto forme majú byť skôr premietaním „z hlavy diváka“. To, čo sa tam ukladá, hoci televízor je vypnutý.
A sú tam ďalšie veci, všetko iste nemusím vypísať. Len som sa chcel podeliť. Odpovedal som? Ak áno, teším sa. Hlavne som rád, že vzhliadnutie otázky vyvoláva…
Ospravedlňujem sa, že už po publikovaní pridávam stále nejaké nové poznámky, ale zdá sa, že teraz sa interakcia vydarila a ja ju aj takto podporujem.
+