Založ si blog

Výzva úmrtia Michala Kováča

Dnes na cintoríne patriacom farnosti Blumentál pochovali exprezidenta Michala Kováča. Slovensko po prvý raz zažilo takúto udalosť. Je otázne, do akej miery rezonujúcu v spoločnosti. Hoci práve jej, jej seba vnímania, sebareflexie sa dotýka.

Odišiel človek, ktorý sa stal symbolom boja proti niečomu, čo sme potrebovali dostať preč z cesty, nech by viedla kamkoľvek. Vládcovia, ako bol Vladimír Mečiar nemajú na Slovensku miesto. Aj dnešnému premiérovi vytýčil priestor, aby sa nič také už neopakovalo. Už žiadny despota. Michal Kováč ukázal to, čo nám tak chýba. Charakter. Politika sa pre neho nestala zdrojom zbohatnutia. Tiež treba zdôrazniť, že zahraničie si skôr ako tu doma uvedomilo, že sa jedná o veľkú osobnosť. Tu doma, ako zdôrazňovali viacerí komentátori, si to ešte uvedomuje v momente, keď nás navždy opustil.

Pri pohľade na protokol pohrebu od cesty z hradu som rozmýšľal, či by Francúzi, Nemci, Češi… urobili kdečo možno inak. Znovu som si musel uvedomiť, že Bratislavský hrad je trochu úzky, napríklad v priestore brány, keď tade má naraz prejsť vojak i vozidlo. Že ulice sú užšie ako vo Varšave. Že chrám je tak úzky, že biskupi sa predierajú pomedzi stráž a prezidentov.

Avšak všetko bolo primerané, nepredstierané, prirodzené.

Slovenská televízia odvysielala dokument, kde sám Michal Kováč o sebe hovorí, že nie je prvým prezidentom. Bol ním Jozef Tiso. (Na jeho narodeniny pripadla dnešná slávnosť.) Ak to poprieme, patrilo by sa poprieť tak Svobodu, tak Gottwalda, či Husáka. Michal Kováč bol prvý v povojnovom období, a určite prvý demokraticky zvolený.

Ale zaujala ma iná skutočnosť. Slovensko sa dnes reflektovalo. Či si vieme uctiť človeka. Či sme schopní zorganizovať takýto pohreb na európskej úrovni.

Atmosféra, spôsob vnímania sa výrazne zmenili po začiatku bohoslužby. Gregoriánsky chorál, reqiuem od Mozarta zazneli mohutne, hudobne veľmi dobre zvládnuté. Príchod sprievodu a biskupov, v rúchach tak odlišných od súdobých, utvrdil čosi nové vo vzduchu. Vyzerali tak trochu ako keď Egypťania odovzdali telo kňazom v  chráme, mumifikátorom. Aj títo mali čosi vykonať.

Zatiaľ čo vonku sa pohreb zaoberal Michalom Kováčom ako prezidentom, veliteľom ozbrojených síl, tu sa obraz zameral na Michala ako človeka, ako nesmrteľnú dušu. Michal Kováč sa dokonca života hlásil k svojej viere v Boha. Úspech jeho života by bez tohto nemal zmysel. Dnešný deň je dňom slávy kresťanstva v našom národe.

Odrazu sme všetci mali vidieť, že sú veci, ktoré nás prečnievajú, ktoré nemožno zdržať. Prezidenti, politici sa tlačili v studenom kostole. Rozmýšľal som, či toto všetko, kresťanská zvesť nádeje na večný život s týmito ľuďmi môže pohnúť. Na niekoľko hodín boli vytrhnutí z bežného návyku rozkazovať, brať. Pomôže?

Ukázalo sa, že dejiny nás dobehli. Nechcel to ľud. Otupel. Otupili ho. Priniesla to smrť. Smrť konkrétneho človeka.

Jedna okolnosť rezonovala v príhovoroch, ktoré nasledovali po bohoslužbe, ktorá sa politikom tuším zdala pridlhá a po celom pochode únavná. Ubíjajúca, upozorňujúca na smrť a snáď aj na súd, ktorý príde a už prichádza.

Znovu zaznela výzva na spravodlivosť, na dokončenie dejín. Skoro som rozmýšľal, či sa to na pohreb hodí. Ale on to chcel a nedostal to tu. U Boha raz iste a naplno.

Je snáď možné, že premiér by dal súhlas na vyšetrovanie iného premiéra, ktorý bol jeho vzorom? Veď potom by aj sám musel hľadať po uplynutí funkčného obdobia azyl spolu s napríklad ministrom vnútra a inými. A potom by sa to zrútilo, lebo by padala hlava za hlavou.

Slovensko a je to úplne prirodzené, bude čakať, kedy príde čas, že sa tieto veci dajú do poriadku. Inak to tu bude stále visieť. Tak, ako mnohé iné neuzdravené témy.

Boh je večný. Michal Kováč je na mieste, kde nezaváži, že bol veľkým človekom. Avšak jeho kresťanstvo, postoj zásadový postoj áno. Bohu nikto nikdy neunikne. Svoje deti požehná.

Nebolo by dobré, keby teda prišli nové osobnosti jemu podobné? To predpokladá tak jeho kresťanstvo, ako jeho zásadovosť. Boh spôsobuje iné myslenie. A akí iní ľudia budú môcť dať odpovede na otázky, ktoré sa znovu ozvali, ktoré som zmienil?!

 

 

 

 

+

166
437
Posledný 14. 10. 2016, 00:35:51

O jednu menej alebo viac

18.05.2017

poézia Janka Neriho, môžete ju čítať, ale aj si vypočuť jej zvukovú podobu s umeleckým prednesom, [embed]https://soundcloud.com/user-236779384/o-jednu-viac[/embed]

On naozaj naplno žije a aj my!

15.04.2017

Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Žije! Plány tých, ktorí sa tešili, že je po všetkom, sú bezpečne zmarené. Plány tých, ktorí si myslia, že cirkev a tým iste aj Kristus dýcha z posledného, viac »

Agnieska Gogoland – prepis

04.04.2017

Pre tých z Vás, ktorí si chcete pripomenúť obsah rovnomennej nahrávky, ale aj pre tých z vás, ktorí si ho radšej prečítate, je tu: AGNIESKA Gogoland V našom verejno neprávnom liberálnom viac »

Afganistan, taliban

Pri útoku Talibanu na základňu pri Kandahári zahynulo 15 vojakov

26.05.2017 21:31

Pätnásť afganských vojakov bolo zabitých pri novom útoku bojovníkov hnutia Taliban v juhoafganskej provincii Kandahár. Pri následných bojoch prišlo o život 20 príslušníkov Talibanu.

GLOBSEC 2017

Svet zažíva ťažké časy. Čo na to Globsec?

26.05.2017 19:02

Snaha nájsť odpoveď na to, kam tento svet smeruje a čo s ním. Je to úloha pre tradičnú konferenciu Globsec, ktorá sa v piatok začala v Bratislave a potrvá do nedele.

Václav Mika

Manažéri v RTVS majú rozprávkové platy

26.05.2017 18:48

Niektorí vysokí manažéri RTVS brali až osemtisícové platy, teda oveľa vyššie ako napríklad predseda parlamentu či premiér. Vyplýva to z uniknutých dokumentov, ktoré sa v piatok dostali do médií.

Donald Trump, G7

Štáty G7 sa dohodli na spoločnom boji proti terorizmu, rozpory ohľadne klimatickej dohody pretrvávajú

26.05.2017 17:59, aktualizované: 20:59

Ako urobiť sedmičku opäť veľkou? Nájsť v tom zhodu nie je ľahké. Z lídrov, ktorí sa v piatok zišli na summite skupiny G7, sú štyria nováčikovia.

desjano

človek, umelec, kresťan

Štatistiky blogu

Počet článkov: 102
Celková čítanosť: 99371x
Priemerná čítanosť článkov: 974x

Autor blogu

Odkazy