desjano

  Dnes som sa pozeral z okna. Z celkom takého obyčajného, určite nie nijaké zvlášť biblického. Bolo veľké. A uvedomil som si, že s tebou súhlasím, či súcitím, čo ja viem… Aj ja si myslím to isté, čo si myslíš ty. Všetko je dolu hlavou. Teda ja neviem, či si to práve teraz myslíš. Alebo si si to myslel v dobe, kedy mi to pripadá vhod.

V podstate si ťa predstavujem pri múre. Zazeráš. Samozrejme, kde inde môže viesť tá ulica ako smerom hore, preč z mesta. Pravdaže až neskôr ju nazvú Via dolorosa. Ale ty nie si ani veľmi blízko jej vyústeniu. Odvahu si nechal odísť preč ešte vtedy večer, keď si zradil. Úplne hlúpo a bez dôvodu. Nežiada sa mi napísať, že ten pohľad pálill. Myslím ten, keď sa Ježiš na teba pozrel. Veci ti došli, pochopil si. Bol to správny človek. Zradil si ho. A ak by ťa nedokázala páliť zrada, jednocho treba priznať veci, aké sú. Nedokázal si ísť za ním. Ani teraz nie. Hoci už si vnímal, že sa vzďaľuje. Istým spôsobom vlastne navždy. Nešiel si za ním. Vzďaľoval si sa od Golgoty. Vďaka textom ťa znovu nachádzam vo večeradle. Podľa všetkého sa skrývaš. Čakáš zatknutie? Máš plán? Nemáš.

Nechali ste tam ísť len Jána. Teda najskôr to bolo jeho vlastné rozhodnutie. Ten jemný, plačúci, a on tam stál jediný. Kde boli hrdinovia? Trochu hlúpe po tom všetkom, nie? Vlastne to bol asi tvoj pocit. Vlastne tá istá veta ako ju sformuloval Ježiš s vypätím tela, bytosti pribitej na kríž, vybičovanej psychiky. Bože, prečo si ma opustil? Ako to, že tá jeho cesta viedla inde? Ako to, že ti to nedošlo skôr? V akom svete si to žil? Všetko si počul, napomenul si ho, že takto nie… a on predsa… šiel, zatkli ho, rýchlo odsúdili a už je aj pribitý. Takto to asi nemalo byť? Či už skoro obnovíš kráľovstvo Izraela? Ktosi sa tam bol pýtal, nie? A ktože to chcel sedieť po pravici? A teraz je všetko preč. Máš to jedno, všetko preč. Tento človek zlyhal. Je podľa všetkého už mŕtvy. Toto je život sám… Nezafilozofujeme si? Vlastne pri osobnostiach ako bol on, by sa to snáď nemalo stávať? Všetko tak pekne stúpalo hore a hore. Vlastne až do Jeruzalema. A teraz je koniec. A zbytočne o tom vždy znovu rozvažujeme.

Čakáš, že Ján, keď sa vráti, že prinesie správy? Nie je to morbídne? Len tak sa opýtať že ako umieral. Ako umieral Majster. Umieral veľmi statočne. Už keď si vymyslel ten úplne odlišný plán, že pôjde a zomrie… ale držal sa nesmierne statočne. Vôbec to s vami neprebral. Ale možno skúšal, ale ty si šiel opačným smerom. Takže ste sa minuli. Možno to má veľkú hodnotu, keď on je, teda bol… bol veľký. Ale akú? Veď je mŕtvy. Celkom obyčajne mŕtvy. Nezmyselne. Nič by sa nestalo, keby len trochu chcel. A nepotreboval ťa pri tom. Si trochu nepoužitý, čo povieš? Tak. Tak. V takýchto chvíľach býva pravda veľmi pychľavá. Zvlášť, ak človek uvažuje o Bohu.

Všimni si, že som k tebe vlastne celkom aj dosť korektný. Nedávam ti do úst žiadne šialené, doslova predpotopné vety. Nestaviam ťa doprestred davu, z ktorého bežíš upachtený do večeradla. Buchneš dvermi, ba chrbtom sa oprieš o ne. Výjdeš po schodoch, opieraš sa pravou rukou o stenu. Nevidíš Andreja, ani Jakuba. Pýtaš sa, kde sú. Už vedia, že si zradil? No?

Ja nemám rád, keď sa ľuďom v Biblii vymýšľajú iné repliky, aké im tam predpísal autor tej alebo inej knihy. Tak sa to tam vtedy stalo, tak nech to ostane. Tak to bolo videné. Dosť ich je a sú presné svojou mierou. Načo nové? Obhajovať ťa? Načo? Ľutovať ťa? Veď spolu s tebou tu prichodí súdiť veci aj nad sebou. A aj ja sa pýtam, prečo je dolu hlavou, všetko je dolu hlavou, keď v Palestíne vystúpil znamenitý Majster Ježiš? Toľko zázrakov a potom koniec… Nečakaný, bez pátosu, taký surový. A my sme mysleli…

Ba ani ho nepochováte. A just sa o to postarajú jeden, dvaja odkiaľ inokadiaľ ako z veľrady. Najbližší by mali človeka pochovať, zatlačiť mu oči. Zvyknú spomínať, že Ján sa pohrebu zúčastnil. Kde ty máš teraz hlavu pre hrob! Myslím cudzí, nie? Myslíš na seba. Na svoju nestabilnú vernosť ku mužovi, ktorý zlyhal a umrel. Všetko by síce sedelo, ale je v tom taký chaos. Taký chaos!

            Ach, Ježiš, vždy unikneš. Vždy si vedel, že ste dvanásti, ale nie trinásti. Vždy mal čosi osobitné, čosi svoje. Veď jasné, veľký majster. Až po túto dilemu kríža. Aj to je jeho.

            Ale jedno robíš. Počkáš na Jána. Ani on nie je v tomto okamihu múdrejší a nečaká ďalší deň. A predsa vás čosi zadržalo v Jeruzaleme. Aspoň trochu blízko neho. A my sme mysleli, že to on zachráni Izrael. Muž silný v slove i v skutku. Je neskoro. Noc nie je ani dlhá, ani krátka. On sám si rozbabral, on sám si to i dopovie! Uvidíš! Neboj sa, každý si prejde svoj zápas. Magdaléna si prešla niečím iným. Každý si to pri ňom prejde. Je príliš iný. Z iného sveta, z iného cesta. Ale nie každý to aj vybojuje. Nie každý. A niekto dolu hlavou.

            On prvý i posledný. Bol mŕtvy a hľa hovorí: Žijem!

            Aké čudesné sú tvoje svedectvá a nepochopiteľné tvoje súdy. Nikto ti neporadil, keď si tvoril zem. Ani teraz si nemal poradcu. Kto teda pochopí také dielo nehodiace sa na zem. Ako sa do Petra zmestí, len ak nedáš toho istého, čo radil tebe?!

            Ako to raz s tebou preberiem? Pozvy aj mňa do Galiley pohanov!

+