Založ si blog

Aby zomrelo veľa detí

Kancelária sa stávala dusnou. Ventilácia ševelila ponad široký pracovný stôl. Kancelárske priestory v mrakodrapoch nie sú veľmi príjemné, ale ťah skutočnej výkonnej moci sa zastaviť nesmie. Dva rady bielych košiel, niekoľko žien v univerzálnom úradníckom skafandri sa zavlnili. Toto nimi naozaj otriaslo, hoci ťažko si to boli ochotní priznať.

Sám vedúci oddelenia sedel chvíľu ticho. Pohol sa na otáčacom kresle, potom podotkol: „Požiadame gesčný výbor, aby túto alternatívu spracoval, alebo čo ja viem… preveril.“

            Potom ďalšie ohromné ticho. Autor sedel s tak trochu vytreštenými očami. Vedúci si nevdojak prešiel suché pery prstami. Pozrel na dvere. Akoby táto myšlienka mala zostať stále uväznená priamo medzi nimi. Utajenie ich práce vo výbore je predsa prirodzené. Tak ako oni nevedia isté veci. A ako ani daľším nevešajú na nos pravdu… proste majú tú svoju prácu.

t4p

            Keď sa všetci upokojili, znovu sa dali do rokovania. Prebiehalo skôr medzi autorom myšlienky a mužom, ktorý ju posunie vyššie. Ostní bielo košeľový sakový komparz.

            „Tak teda skúsme o tom najprv trochu uvažovať.“, a znovu na chvíľu pozeral cez okno, ale akoby sa bál postaviť. Vôbec sa mu nedarilo sústrediť. Zamračil sa a pokračoval: „Ak by sa to realizovalo, hovorim ak… to je teraz na gesčnom výbore, nie na nás. Tak teda… Keby sa to realizovalo, bolo by to prevratné.“

            Autor myšlienky si s novým úsmevom úspešného úradníka pripravoval verziu o tom, ako tento nápad vzkrsol. Nadriadený však svojím pohľadom hľadel kdesi ďalej. Zrejme hľadal zmysel. Hoci nezabudol, že v tom lepšom prípade kadekto môže rátať s povýšením a bohatou odmenou.

            Nastal čas autora myšlienky: „Už sme rozbehli, myslím moju sekciu, prvé výpočty, čo by to znamenalo. A teraz myslím, že nepreženiem, ak poviem, že vieme postaviť alternatívu, ktorá bude mať, ja si za tým stojím, bude mať celoplošný charakter….“, načúval svojím slovám, sledoval vedúceho, potom sa dal do toho: „Chápete, plošný dosah. Nedozierny.“

            Možno táto myšlienka nemala vzísť od mladého ambiciózneho, inak naozaj pracovitého úradníka. Mala vzísť od muža, ktorý by mal krivý nos, zákerný pohľad, nijaké vlasy, alebo len málo vlasov. Mal by mať čierny plášť a krivé ruky, možno skôr krvavé ruky. Ozajstný strašiak z hociktorej bežnej televíznej rozprávky na vedľajšom kanáli.

            „Nebol by som čakal, že v segmente rodina by sa ešte dalo čosi vyťažiť. Berte si príklad!“, ozval sa zrazu šéf. Zdalo sa, že nastal rozhodujúci prevrat, kedy sa s myšlienkou stotožnil. Jej autor to všetko veľmi presne sledoval. A hoci okrem samotnej myšlienky už nič nemal, sem tam sa rukami prehrabával v papieroch. To vzbudzovalo dojem pripravenosti a určite dobre ukrytého tromfu.

            „Dosiaľ nikdy nedostala rodina takýto tvrdý úder. Boli vojny, vo východnej Európe totalitárne režimy, ale toto tu ešte nebolo. Vláda štátu ako hegemóna tu nadoberá novú ozrutnú podobu. My im tie ich hnusné deti proste zoberieme.“

            „To je, to je nebývalé! To je, to je temer dokonalé!“, šéf sa zrejme triasol, „Ale… je tu táto eventualita… nepôjde predsa len o malý počet osôb?“

„Sociálna služba prejde premenou. Tichou premenou. Hlavne nenápadne, potichu. Vytvoríme veľmi elastický zákon a na jeho základe sa im deti odoberú a hotovo. Tu je graf.“, prvotriedna premietačka prvotriedne premietla dokonalý graf z notebooku. „Dáme kvóty okolo stotisíc alebo pokojne dvestotisíc detí ročne pre každú bežnú civilizovanú krajinu… A to nie je všetko…,“ tu sa usmial ako človek, ktorý má ešte veľa tromfov v talóne, „Zakážeme názov otec, matka… A tak ďalej a tak ďalej…“

„Možno by sa tie deti dali využiť inak… Chápete, nemôžeme nariadiť ich likvidáciu…“

„Netreba sa obávať. Systém bude dobre nastavený. Isté percento určite zomrie na následky tohoto konania. A zvyšok… Zvyšok nám poslúži tým, že prežije. Toto je hodné vašej pozornosti! Rozvratom, ktorého nositeľmi budú oni sami.“, hľadel do fascikla, „Ďalším efektom bude, že ľudia nebudú chcieť mať deti zo strachu…“

Autor myšlienky vyslovene zakázal ďalšiemu z týmu, aby vôbec prehovoril. Ten sa už nemohol zdržať, keďže sa blížil okamih, kedy sa budú hádzať dukáty. Vtrhol do diskusie: „Iste chápete, že prinášame riešenie, ktoré by prinieslo rozhodujúci, alebo aspoň predchodcu rozhodujúceho ovládnutia, priamo rozdrvenia spoločnosti. Keď nebudú deti…“

„To ja veľmi dobre chápem!“, osopil sa na neho vedúci výboru, „Neseďte tu, ale návrh dopracujte, nech ho odošleme gesčným už aj s návrhom zákona a vykonávacích predpisov! Tak nech to už je!“

„My sme predsa len čosi ako obyčajná mimovládka… Čosi ako…“, zdalo sa, že okríknutý podriadený to chce zahnať trochou familiárnosti. Škeril sa. Ale nepomohlo. Vedúci sa ani neobzrel. Tváril sa mrzuto.

 abgelous10

Keď odchádzali rozbehnutí ako poľovnícke chrty rozbehnúté za korisťou, ktorú treba skántriť, šéf ešte zastavil otca myšlienky. Na znak povýšenia mu po porade venoval niekoľko okamihov súkromného rozhovoru.

„Takže Arči, váš syn je v penzionáte?“

„Pravdaže.“, znela trochu rozpačitá odpoveď, „Kto by sa mu venoval?! Ja žijem prácou…“

„Veď tak. Veď tak. Ani ja som na tom nebol lepšie. Ale o neho sa nebojte.“, a dodal:  „To je obeť, ktorú radi prinesieme, však?“

 

            Povedali naši nepriatelia, že s nami zasa niečo spravia. A my zas… nech skúsia, veď na to ich máme, aby nám pomáhali rásť k métam. Škoda len tých nevinných, ktorých sa to  netýka. Vlastne týka. Všetkých sa to týka! Hoci tie masky vyzerajú nesmierne vierohodne. Len málo umelcov, ľudí, bralo masky nacistom, ešte menej komunistom. Ale našli sa. A musia sa nájsť aj teraz. Veď možno, keď ide o čosi také cenné, o čosi rozhodujúce, o čosi „naše“, nedovolíme, aby na to siahla akákoľvek ruka. Nie ešte taká špinavá krivá paprča! Jedovatý had!

            Nechajte maličkých a nebráňte im, lebo takým patrí Nebeské kráľovstvo. Beda tomu, kto pohorší jedného z maličkých. Pohoršenia musia prísť, ale beda tomu cez koho!

A na nebi zaznelo ďalšie beda!

Beda zemi pre tie veci!

 

 

 t4p_convert

 

 

(Dopísané v deň spomienky na obete holokaustu.

Biblia citované voľne, podľa zmyslu.)

 

 

+

 

O jednu menej alebo viac

18.05.2017

poézia Janka Neriho, môžete ju čítať, ale aj si vypočuť jej zvukovú podobu s umeleckým prednesom, [embed]https://soundcloud.com/user-236779384/o-jednu-viac[/embed]

On naozaj naplno žije a aj my!

15.04.2017

Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Žije! Plány tých, ktorí sa tešili, že je po všetkom, sú bezpečne zmarené. Plány tých, ktorí si myslia, že cirkev a tým iste aj Kristus dýcha z posledného, viac »

Agnieska Gogoland – prepis

04.04.2017

Pre tých z Vás, ktorí si chcete pripomenúť obsah rovnomennej nahrávky, ale aj pre tých z vás, ktorí si ho radšej prečítate, je tu: AGNIESKA Gogoland V našom verejno neprávnom liberálnom viac »

Afganistan, taliban

Pri útoku Talibanu na základňu pri Kandahári zahynulo 15 vojakov

26.05.2017 21:31

Pätnásť afganských vojakov bolo zabitých pri novom útoku bojovníkov hnutia Taliban v juhoafganskej provincii Kandahár. Pri následných bojoch prišlo o život 20 príslušníkov Talibanu.

GLOBSEC 2017

Svet zažíva ťažké časy. Čo na to Globsec?

26.05.2017 19:02

Snaha nájsť odpoveď na to, kam tento svet smeruje a čo s ním. Je to úloha pre tradičnú konferenciu Globsec, ktorá sa v piatok začala v Bratislave a potrvá do nedele.

Václav Mika

Manažéri v RTVS majú rozprávkové platy

26.05.2017 18:48

Niektorí vysokí manažéri RTVS brali až osemtisícové platy, teda oveľa vyššie ako napríklad predseda parlamentu či premiér. Vyplýva to z uniknutých dokumentov, ktoré sa v piatok dostali do médií.

Donald Trump, G7

Štáty G7 sa dohodli na spoločnom boji proti terorizmu, rozpory ohľadne klimatickej dohody pretrvávajú

26.05.2017 17:59, aktualizované: 20:59

Ako urobiť sedmičku opäť veľkou? Nájsť v tom zhodu nie je ľahké. Z lídrov, ktorí sa v piatok zišli na summite skupiny G7, sú štyria nováčikovia.

desjano

človek, umelec, kresťan

Štatistiky blogu

Počet článkov: 102
Celková čítanosť: 99404x
Priemerná čítanosť článkov: 975x

Autor blogu

Odkazy