Založ si blog

Kým oblohou

Kým oblohu križujú letiace pierka škovránkov, kým sa v horách ozýva beh sŕn, kým pierko zostupuje dolu, kým cítim vietor v tváry, stále mávam nastavenú dlaň. Otočím sa za oblohou. Možno poletí, povznesie sa, vznáša sa od oblakov také obyčajné pierko. Môžem byť pútnikom oblakov. Ukrytý v perine oblaku, v bielom mráčiku, že ma nevidno.

Kým pamätám mäkkú rúčku, kým ráram dni, kým pierko padá a ja ho chytám, kým cítim vietor v tváry.

Teraz neviem…… bol to obrázok, či to bol preľud, čo sa stráca v krajinách mysle. Videl som lúku. Tráva bola dosť vysoká, už odovzdala farbu pre ďalší rok kvetov, žltou sa odela. Cez lúku viedol chodník pod steblami, zlomenými, ohnutými.

Napokon. Padali ťažké kvapky dažďa. Ba sneh prikryl všetky obrazy vzácnych vecí. Ale ja stále vnímam ten kraj. Neschádza mi z rozumu, z krajín mysle, kým mi vietor naráža do tváre. Kým pierko pristane, nežne, jemne. Nie inak. Len jemne, nežne.

Nepoznám cestu, nepoznám smer. Strácam sa v korunách vysokých stromov. Pamätám si lúku. Mala už žlknúcu trávu, bola pokrytá zlatom. Ako žltý podnos plný zlata. Na konci lúky vždy vidím jej postavu. Zahmlenú. V jemnej hmle. Jej dlhé dlhé vlasy nad dlhými steblami trávy, kým biela obloha sa skláňa stranou.

Potom pozývam Boha, aby prešiel stredom toho obrazu.

Kráča ku mne. Vždy ma prepadne strach. Čo jej poviem, kým padá pierko. Skláňam sa a klesám nad steblami trávy. Dychtím vidieť jej tvár v tom sne, v krajinách, kým mi vietor hladí tvár. A moje líca. Horia sobotou.

Aké ste vysoké stromy, aká je dlhá lúka, ako dlho prichádza ku mne, kým sa ľakám a neviem, čo jej poviem.

Občas staviam hrad. Ale napokon po ňom nezvýši ani tak kopa piesku v pieskovisku, ako hŕba slov. Ale pravý hrad stojí pevne, nepohne sa. Lebo skutočným hradom je Boh.

Ja nikdy len tak nezavriem dlaň. Stojím, čakám, dlaň plná vetra a pierko sa vznáša ovzduším.

Ona tam stojí, zdá sa mi krásna. Zdá sa mi taká povznesená, taká pevná. V diaľke svieti hrad. Ona povie pár viet. Svieti. Ja viem. Viem, verím. Keby som mal jedným slovom výjsť jej v ústrety, keď kráčam trávou priamo oproti nej, poviem Tvoja štedrosť.

Nedokážem povedať veľa… Mám otvorenú dlaň, pierko letí. Vznáša sa. Otvor svoju dlaň, srdce, myseľ, spolu, Boh.

bloo_word02

+

Moc na námestí

23.03.2018

Posledný mesiac.... Po tieto dni, snáď za mesiac, sa stalo veľa vecí. Zabili dvoch mladých ľudí. Ján Kuciak sa pokúšal poukázať na pravdu. My, mnohí z nás, čo sme vyšli na námestia, sme viac »

Mýty o námestiach pekne vyfabulované

20.03.2018

O problematike vývoja v posledných dňoch sa popísalo dosť. Ani som nemal záujem ešte k tomu čosi pridávať. Radšej som naozaj dva razy stál na námestí. Želám si ako všetci tí, čo sme viac »

Zastavme ich, bratia!

05.03.2018

Boh koná veľké veci. Dáva požehnanie, ktoré je určené pre celé spoločenstvo národa. Slovensko ho dostalo neúrekom. Niekedy však prichádza od neho moment, ktorý vyzýva konať. V prvom rade viac »

Jordánsky kráľ Abdalláh II.

Jordánsko ruší časti mierovej zmluvy s Izraelom

21.10.2018 21:56

Jordánsky kráľ Abdalláh II. má v úmysle odstúpiť od dvoch dodatkov k mierovej zmluve z roku 1994.

zlato, tehly

Centrálne banky zvyšujú svoje zlaté rezervy

21.10.2018 20:54

Veľa centrálnych bánk začalo v čase poklesu cien zlata navyšovať svoje zlaté rezervy. Za prvý polrok 2018 nakúpili podľa Svetovej rady pre zlato 193,3 tony zlata.

SR Vrátna Dolina Výročie Cintorín Symbolický ZAX

Na symbolickom cintoríne vo Vrátnej si uctili obete hôr

21.10.2018 20:50

Svätú omšu na symbolickom cintoríne celebroval vojenský ordinár František Rábek.

andrej danko

Lenč: Kvórum neodstráni stranícku oligarchiu

21.10.2018 20:00

Podľa politológa novela zákona o politických stranách nerieši najdôležitejšie neduhy, ktoré zmietajú stranami.